Do kín prichádza nový dokumentárny film Petra Kerekesa BATAstories. Spoluautorom scenára je český scenárista Pavel Hajný. Po júnovom uvedení na Medzinárodnom filmovom festivale Art Film Fest v Košiciach bude mať distribučnú premiéru počas Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet, 10. októbra. Od 11. októbra ho budú môcť diváci vidieť v kinách po celom Slovensku. V alternatívnych projekčných priestoroch ho uvidia v rámci projektu KineDok.
Pohyb je život a nehybnosť je smrť, známe slová Tomáša Baťu, zakladateľa obuvníckeho impéria, ktorými sa riadil celý život. Na svoju cestu vykročil pomerne skoro, už od detstva sníval o vlastnej obuvníckej firme, ktorú začal budovať v Zlíne a v priebehu niekoľkých rokov ju rozšíril do celého sveta. Baťa bol výnimočný nie len svojimi topánkami, ale prepracovaným spôsobom práce a podmienkami pre svojich zamestnancov. Nevyrábal a nevyvážal iba svoje produkty, spolu s nimi vyvážal systém a filozofiu práce a života. Staval továrne a spolu s nimi celé mestá. Postavil Bataville vo Francúzsku, Batanagar v Indii, Batadorp v Holandsku, Batavia v Indonézii, Baťovany na Slovensku a Batatuba v Brazílii. Ak by v roku 1932 predčasne nezahynul, postavil by toho pravdepodobne oveľa viac.
BATAstories zisťuje ako žijú jeho myšlienky dnes. Film sa nakrúcal na štyroch kontinentoch, v Európe, Ázii, Afrike, Južnej Amerike a sleduje miestnych ľudí, ktorí sa živia výrobou a predajom topánok. V každej krajine sleduje film obuvníka, ktorého životná situácia je podobná tej Baťovej a formuje jeho ďalší život, osobnosť a názory. Každá časť filmu je portrétom jedného dnešného človeka, ktorý sa snaží uspieť. V Indii žije chlapec, ktorý je siedmou generáciou obuvníka vyrábajúceho kožené sandále. Je ako malý Tomáš Baťa, ktorý sedával v dielni svojho otca a sníval o svojom vlastnom podniku. V kenskom Nairobi, v obrovskom slume Kibera / 600 000 ľudí / žijú dvaja bratia, ktorí utiekli z vnútrozemia a v hlinenom dome s plechovou strechou vyrábajú topánky z použitých pneumatík. Aj oni snívajú o tom, že vybudujú značku a ich topánky dobijú svet tak, ako sa to podarilo Baťovi. V kenskom Limuru žije dizajnérka, ktorá v baťovom závode navrhuje topánky pre armádu podobne ako to robil Baťa počas prvej svetovej vojny.
Nakrúcalo sa v Indii, v meste Batanagar, ktoré je dnes súčasťou Kalkaty, v meste Kohlapur, vo fabrike v Limuru v Keni, vo Francúzskom Bataville, ktoré bolo jedným z prvých miest, ktoré Baťa postavil, V Brazílii v Batatube a v Bataypora, kde žije vnučka Jana Antonína Baťu a samozrejme v Zlíne. Vo filme vystupuje pravnuk Tomáša Baťu, Thomas Archer Bata, vnučka, Monica Pignal a vnučka Jana Antonína Baťu, Dolores Arambašić Baťa a obyčajní ľudia, ktorí majú tiež svoj sen a snažia sa, aby sa im splnil.
Existujú dnes vizionári, akým bol Tomáš Baťa, ktorí chcú vytvoriť spravodlivú spoločnosť a zároveň im na nej úprimne záleží? Je možné, aby obyčajní ľudia z Afriky alebo Indie dosiahli rovnaký úspech?
Kráča dnes niekto v Baťových stopách utopizmu s ľudskou tvárou? Nepotrebujeme sa zastaviť? Kto určuje tempo? Je to individuálny zamestnávateľ, alebo je to systém, ktorý sa rúti a šialene točí na plné obrátky, proti čomu je jednotlivec bezmocný?
Tomáš Baťa tragicky a predčasne zahynul spolu s pilotom po páde svojho lietadla. Letel aj keď vedel, že podmienky na let sú zlé. Čo stojí za riskovanie života? Svojho alebo druhých? Film hľadá paralelu medzi šialeným životným tempom dnešných manažérov, bez rozdielu na to, či sú z afrického Gwelo, indického Batashataku, alebo z Nového Zélandu. Ako často, koľkokrát denne riskujú dnešní podnikatelia a manažéri firiem svoje životy a životy svojich kolegov šialenou jazdou autom, lietadlom, alebo pomaly, postupne ale isto nezdravým spôsobom práce a tým pádom celého života? Kto rozhodol a všeobecne uplatnil názor a zaviedol temer na celom svete prax, že toto je správne? Nie je to práve naopak? Nepotrebujeme zastaviť, aby sme žili a neustály pohyb je pre nás naopak smrťou?
Český scenárista Pavel Hajný /75/ sa posledných pätnásť rokov venuje histórii firmy Baťa. V rámci svojho projektu pozbieral po celom svete obrovské množstvo spomienok pamätníkov, ktorí zakladali jednotlivé pobočky po celom svete. Jeho zozbieraný materiál obsahuje týždne rozhovorov nakrútených na video. Spolu s režisérom Petrom Kerekesom je spoluautorom scenára dokumentárneho filmu BATAstories. Pavel Hajný je autorom filmov „Sexmisia“ a „Cesta kolem mé hlavy“ a mnohých ďalších.
Zdroj: TS