Vďaka jedinečnosti koncepcie môžu diváci spoznať postoj mladej kritiky k súčasným trendom v európskej kinematografii. O zostave filmov premietaných v rámci sekcie realizovanej pod záštitou Medzinárodnej federácie filmových kritikov FIPRESCI, sa pritom rozhodovalo prakticky v celej Európe, keďže kritici pochádzajú z Belgicka, Českej Republiky, Čiernej Hory, Dánska, Estónska, Francúzska, Holandska, Chorvátska, Maďarska, Nemecka, Poľska, Rakúska, Rumunska, Slovenska, Talianska, Turecka a Veľkej Británie.
Každý z kritikov vytvoril svoj vlastný rebríček filmov, ktorým pridelil istý počet bodov. Po ich sčítaní vznikol spoločný rebríček, pričom najúspešnejšie filmy budú premietané na MFF Cinematik a film s najvyšším počtom bodov získa na záver festivalu cenu Meeting Point Europe Award.
Pochopiteľne, vo výbere je viacero filmov, ktoré už získali rôzne ocenenia na prestížnych festivaloch, výročných cenách, alebo sa umiestňovali v rebríčkoch najlepších filmov roka v odborných časopisoch. Patrí medzi ne napríklad jeden z najvýraznejších filmov ostatných rokov The Artist režiséra Michela Hazanaviciusa ocenený piatimi Oscarmi a množstvom ďalších cien. Príbeh o zašlej sláve filmového herca, ktorému nástup zvuku na konci dvadsiatych rokov minulého storočia zničil kariéru, je výrazný najmä tým, že je štylizovaný ako nemý film. V roku 2011, keď filmový svet opäť prechádza výraznými premenami spôsobenými digitalizáciou, je úspech tohto filmu zaujímavým fenoménom.
Podobne ako The Artist mali v Cannes premiéru taktiež filmy Vtedy v Anatólii (Bir zamanlar Anadolu’da) Nuriho Bilgeho Ceylana a Chlapec na bicykli (Le gamin au vélo) bratov Jeana-Pierra a Luca Dardennovcov. Títo tvorcovia patria medzi najčastejšie oceňovaných tvorcov na festivale v Cannes, pričom cenu si odniesli aj oba spomínané filmy – Veľkú cenu poroty ex aequo. Vtedy v Anatólii je príbehom malej skupiny ľudí (doktor, prokurátor, policajt…), ktorí sa vyberajú do odľahlých oblastí Anatólie hľadať jedno pochované telo. Údajný vrah si však nepamätá, kde telo zakopal…
Chlapec na bicykli je ďalším dôkazom, že bratia Dardennovci sú dnes jedni z mála režisérov, ktorí vedia nakrútiť modernú sociálnu drámu. Táto ponúka príbeh chlapca, ktorého sa musel otec dočasne vzdať, pretože sa o neho nedokázal starať. Na víkendy si ho berie do opatery miestna kaderníčka, chlapec má však kvôli svojmu zničenému zázemiu problémy adaptovať sa a stále verí, že otec si ho znovu zoberie späť.
Ďalším výrazným filmom na minuloročnom festivale v Cannes bol Máme pápeža! (Habemus papam) v súčasnosti zrejme najvýraznejšieho talianskeho režiséra Nanniho Morettiho. Komédia o novozvolenom pápežovi, ktorý sa bojí vziať na seba zodpovednosť a radšej utečie z Vatikánu, vyhlásili v prestížnom filmovom časopise Cahiers du Cinéma za najlepší film uplynulého roka.
Nemalý ohlas získal minulý rok taktiež rakúsky film Michael Markusa Schleinzera. Komorná dráma, inšpirovaná prípadom Natasche Kampuschovej, zobrazuje život pedofila, ktorý vo svojom dome ukrýva 10-ročného chlapca. Inou psychologickou drámou s témou sexuality je Hanba (Shame) Steva McQueena. Tá sa sústredí na frustráciu moderného človeka a jeho posadnutosť sexom.
Žánrové filmy v súťaži zastupuje adaptácia špionážneho románu Johna le Carrého Jeden musí z kola von (Tinker Tailor Soldier Spy) režiséra Tomasa Alfredsona. Neobyčajne invenčne vyrozprávaný príbeh nám ukazuje zákulisie britskej tajnej služby MI6, do ktorej sa zrejme infiltroval sovietsky špión…
Zdroj: Cinematik
Publikoval: Redakcia GREGI.NET
