Koncert venovaný pamiatke jedného z najvýznamnejších talianskych umelcov minulého storočia sa uskutoční už 20. apríla vo veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu v Bratislave. Sedemčlenná kapela „Faber per Sempre“ predstaví prierez 40 ročnou kariérou geniálneho janovského básnika a hudobníka Fabrizia De Andrè (1940-1999), prezývaného Faber. De Andrè bol výnimočný nielen vďaka jeho textárskej poetike, ale aj svojim hudobným vizionárstvom, v rámci ktorého spájal zdanlivo nespojiteľné žánre ako napríklad akustický folk s rockom či s world music, ktorú pomáhal v 80 rokoch vytvoriť. Ako vravia Taliani, Fabrizio De Andrè nie je taliansky Bob Dylan, ale Dylan je americký De André.
Vstup na koncert, podporený nadáciou „Fondazione De André“, oficiálnym správcom Faberovho umeleckého dedičstva, je voľný. Rezervovať miesto je možné prostredníctvom internetovej stránky Talianskeho kultúrneho inštitútu.
Skupina „Faber per Sempre“ vznikla z iniciatívy Piera Michelattiho, dlhoročného basgitaristu De Andrèho sprievodnej kapely. Zaznamenala výrazný ohlas v celej Európe, pričom na Slovensku sa predstaví prvýkrát. Pier Michelatti, renomovaný a vyhľadávaný taliansky štúdiový hudobník, poskytol pri tejto príležitosti Talianskemu kultúrnemu inštitútu krátky rozhovor:
Čo môžete o De Andrèm povedať slovenskému publiku?
Slovenskému publiku môžem povedať, že Fabrizio De Andrè je ikonickou postavou talianskej kultúry. Viackrát sme už vystupovali v krajinách, kde nie je taliančina veľmi rozšírená, no napriek tomu som zistil, že Fabriziova hudba má neuveriteľnú moc preniknúť do srdca nielen talianskeho poslucháča. Samozrejme, porozumieť popri užívaní si hudby aj textom by bolo ideálne. Kto má záujem, na internete môže ľahko nájsť anglické preklady Fabriziových textov. Ako o ňom raz povedal známy režisér Wim Wenders, Fabrizio ospieval sladkou poéziou životných stroskotancov, zúfalcov, odlišných ľudí, menšiny či nenásilie tak, ako to v minulom storočí dokázali možno 4 alebo 5 básnici.
Čo pre vás znamenalo hrať 18 rokov s Fabriziom De Andrè?
Spolupráca s Fabriziom pre mňa po umeleckej stránke znamenala veľa, možno všetko. Ak by som ho nestretol, dnes by bol zo mňa pravdepodobne neúspešný geodet. Naučil ma nepozerať sa na svet okolo seba a na život iba z jednej perspektívy, ale vnímať viac uhlov pohľadu. Fabrizio bol človek, ktorý svojimi slovami nútil k zamysleniu, mal schopnosť veci analyzovať a najmä ich zhrnúť tak, že niekedy tým vyrážal dych. Pre mňa bol učiteľom života. Najdôležitejšia vec, ktorú som sa vďaka nemu naučil z umeleckého hľadiska je, že slovo musí byť vždy v harmónii so zvukom.
Akí iní hudobníci vás ovplyvnili?
Je ich veľa, na vymenovanie všetkých by nestačili 2 hodiny. Fabrizio mi ukázal hudobný svet pesničkárov, akými sú Dylan, Bressens, Cohen, Van Morrison, Jack Brel. Samozrejme som počúval aj „klasických“ hudobníkov, ktorými sú pre mňa Mozart, Hendrix, Jeff Beck, Beatles, Adrian Belew. A keďže hrám na basgitaru, prirodzene ma ovplyvnil Jaco Pastorius.
Mimo profesionálneho vzťahu, ako ste vychádzali s De Andrèm po osobnej stránke?
Fabrizia som spoznal, keď som mal niečo nad 20 rokov. Nahrával som album jednému mladému talianskemu hudobníkovi, ktorý Fabrizio produkoval. Prišiel do štúdia a niekoľko hodín tam v tichosti sedel. Verte mi, že aj keď nepovedal ani slovo, jeho prítomnosť bola cítiť, mal veľmi silnú charizmu. Po chvíli prišiel ku mne a povedal, že sa mu veľmi páči môj „tučný“ basový zvuk. Chystal sa práve nahrávať bezmenný album, ktorý sme potom všetci volali „Indián“, keďže na obale je hrdý Siux na koni, a ponúkol mi, či mu s tým nepomôžem. Samozrejme som hneď súhlasil a tak sa začala moja spolupráca s umelcom, ktorého vyhlasujú za jedného z najdôležitejších talianskych básnikov 20. storočia. Vďaka tomu som sa neskôr dostal k spolupráci s najvýznamnejšími talianskymi hudobníkmi a preto, keby nebolo Fabrizia, bol by dnes zo mňa asi naozaj ten skrachovaný zememerač. Ospravedlňujem sa všetkým umelcom, s ktorými som kedy spolupracoval, ale hrať s Fabriziom bola jedinečná skúsenosť. Fabrizio totiž, na rozdiel od iných hudobníkov, chcel vždy dôkladne spoznať svojich spolupracovníkov, a to do tej miery, že sa stal ich skutočným priateľom. Volávali sme si a vídavali sme sa aj mimo prípravy albumu alebo turné … bol pre mňa jednoducho ako starší brat.
Čo bolo podnetom na založenie kapely, ktorá hráva Fabriziove skladby?
Naplno som si uvedomil, že Fabrizio odišiel, až večer 12. marca 2000, keď Dori Ghezzi (vdova po Fabriziovi) zorganizovala spomienkový koncert rok po jeho smrti v divadle Carlo Felice v Janove, kam pozvala takmer všetkých známych talianskych spevákov, ktorých sme inštrumentálne sprevádzali my, dlhoroční členovia jeho kapely. Neviem, či sa vám tiež niekedy stalo, že keď ste stratili príbuzného alebo blízkeho priateľa, mali ste pocit, že to nie je pravda, a to, že ten blízky človek tu už skutočne nie je, ste si uvedomili až po nejakom čase. Keď nás Fabrizio opustil, nedokázal som plne prijať jeho odchod. Až večer 12. marca 2000, keď som hral skladbu „CREUZA De MÄ”, som si naozaj uvedomil, že Fabrizio už medzi nami nie je. Pocit, ktorý som mal pri hraní tej piesne bola akási melanchólia zmiešaná s kúskom úzkosti, a to do tej miery, že som nevedel udržať slzy. Pomyslel som si, že nie je možné, aby som už nemohol hrávať tie krásne piesne, ktoré nám zanechal, a tak som povedal Dori o myšlienke, ktorá mi vŕtala hlavou. Dori ma v realizácii tohto nápadu podporila a poskytla mi záštitu nadácie „Fondazione de Andrè“. Zavolal som pár hudobníkom – kamarátom a sme tu, voláme sa „Faber per Sempre“ a našou troškou chceme prispieť k tomu, aby sa na De Andrého dielo nezabudlo, to by bol neodpustiteľný zločin.
Nakoľko sú podľa vás aktuálne De Andrého poetika a texty?
Ako všetci veľkí umelci, Fabrizio bude aktuálny vždy. Ako som už povedal, ako správny anarchista spieval o vyvrheľoch spoločnosti a systému. Jeho texty teda nestratia na aktuálnosti, pretože si myslím, že tento svet nikdy nedokáže uspokojiť potreby úplne všetkých. Pomyslite len nato, že každý deň zomrie od hladu 24 000 detí. De André bude jednoducho vždy súčasný, a ak by sa stalo, ako by som si želal, že tento svet raz bude dokonalý, Fabrizio ostane aj vtedy aktuálny, pretože jeho ústrednou témou ja Láska … Láska pre celé ľudstvo.
Aká je vaša najkrajšia spomienka spojená s Fabriziom?
Vždy, keď sme sa s Fabriziom stretli, objali sme sa. Takže najkrajšia spomienka, ktorú na neho mám, je určite jeho objatie.
Čo očakávate od koncertu 20. apríla v Slovenskom rozhlase v Bratislave?
Na koncerte 20. apríla v Bratislave by ma potešila najmä vysoká účasť, pretože Fabrizio je hodný objavovania, aj keď asi nie všetci vedia, že v rámci kalifornskej komunity umelcov v Los Angeles a San Franciscu je Fabrizio kultom. Som si istý, že slovenské publikum De Andrého hudbu ocení. A ako správny Fabriziov misionár dúfam, že sa nám podarí zasadiť semienko, ktoré už len porastie.
Kapela Faber per sempre sa v Bratislave predstaví v tomto zložení:
- Pierluigi Michelatti – basgitara
- Alessandro Cristilli – bicie a perkusie
- Paolo Guercio – klavír, klávesy, akordeón
- Ivan Appino – spev a gitara
- Anais Drago – husle
- Maurizio Verna – gitara a bouzouki
- Giorgia Bovolenta – spev
Dátum konania: streda, 20. apríl 2016
Čas: 19.30 hod.
Miesto: Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu, Mýtna 1, Bratislava
Organizátor: Taliansky kultúrny inštitút v Bratislave
V spolupráci s: RTVS
Vstup je voľný do vyčerpania kapacity sály
Zdroj: Taliansky kultúrny inštitút
