Festival Svojráz to dokázal. Tradície v sviežej podobe ľudia chcú.

„Je to tu samá omladina!” Slová krojárky Daniely Ťapuchovej potvrdili na festivale Svojráz novú tendenciu na Slovensku – o odkaz našich predkov má mladá generácia čoraz väčší záujem. Návrat ku koreňom sa tak už nezdá byť niečím nereálnym, stačí mu len dať súčasnú podobu.

Zaskočení návštevníci – svoje výtvory si mohli odniesť domov

Komorný, tvorivý a skutočne rôznorodý – takéto odozvy ešte aj dnes zanechávajú návštevníci svojrázneho multižánrového podujatia, ktoré sa 8. augusta 2015 zrodilo v Spoločenskom dome Kunov v Senici – Kunove. Myšlienku spojiť rozmanité slovanské tradície na jednom mieste mal organizátor Svojrázu Lukáš Procháska zo Senice v hlave už dlho: „Za vznikom festivalu stojí veľa práce a som rád, že už po prvom raze ľudia chvália práve jeho atmosféru a inšpiratívny charakter. Mnohí dnes utekajú z veľkých komerčných festivalov a vyhľadávajú niečo osobnejšie. Presne toto našli u nás.“ A naozaj, okrem 55-tich zväčša mladých účastníkov si ho nenechalo ujsť 160 Slovákov i Moravákov z rôznych kútov oboch krajín.

Napriek horúčave vysoko nad tridsiatkou pobehovali po dvore aj úplne malé deti. Mnohé však už mali toľko síl i záujmu, aby sa od ochotných prezentujúcich priučili nejakému remeslu, či už výrobe šperkov, píšťal alebo opaskov. „Musím povedať, že koža zaujala malých aj veľkých. Deti veľmi bavilo jednoduché zdobenie raznicami, no dospelí už prejavili viac tvorivosti a veru niektorí vytvorili raznicami, rytím či dierkovaním krásne vzory s nádychom slovanstva. Domov potom odchádzali s  náramkami i opaskami, no zároveň aj so živým záujmom pokračovať v tvorbe sami,“ neskrýva svoju radosť garbiarka Barbora Marčišová z Hriňovej. Neďaleko od nej sa vyšívalo, riasilo, plieskalo bičom, ale aj bojovalo. Slavomír Meško, inštruktor zo Systemy Slovakia z Bratislavy, si počas učenia základov ruského bojového umenia všimol zaskočených návštevníkov: „Ľudia boli prekvapení, že iba za symbolické vstupné sa mohli niečo naučiť a odniesť si domov. Festivaloví učitelia boli skvelí a treba dodať, že to pre ostatných robili nezištne, čo bolo v ovzduší veľmi cítiť.“ Zároveň ocenil fakt, že mladí majú záujem rozvíjať sa nekomerčným smerom s odkazom na vlastnú identitu, kultúru a históriu.

Na vydarený štart Svojrázu treba nadviazať

Tradície si vyslúžili nečakane veľkú pozornosť na štyroch zaujímavých prednáškach, ktoré sa venovali rodnej viere Slovanov, slovenským dejinám či využitiu pôvodných poznatkov v súčasnosti. Každý si na podujatí našiel to svoje a veru bolo si z čoho vyberať. „Mňa osobne najviac upútal výklad o slovanských bohoch, a to možno aj preto, že sám sa vo voľnom čase venujem slovanským hradiskám. Prekvapivo ma však nadchlo vystúpenie Systemy a nielen mne veľmi chutilo senické pivo Štramák i vynikajúci domáci chlieb. Moje deti sa zase tešili z divadla a tvorivých dielní,“ sumarizuje  svojrázne strávený deň Peter Jenčík z Modry, ktorý si navyše pochvaľuje dobrú odbornú úroveň festivalu.

Po básnickej súťaži a odovzdaní vyšívaných cien patril večer koncertu skupín inšpirovaných v pôvodnej ľudovej hudbe a tvorivosti. Žiarislav a Bytosti i moravskí Bezobratři prekvapili piesňami najmä tých, ktorí ich zažili vôbec po prvýkrát. Podľa organizátora si ľudia odnášali nezvyčajné dojmy z podujatia aj preto, že si pod festivalmi väčšinou predstavujú hudbu a zábavu. Svojráz im okrem tohto ponúkol tvorivú nadstavbu, ktorá ich priamo vtiahla do deja a zvalila akúsi ohradu medzi nimi a prezentujúcimi. Práve vďaka tomu mohli odkryť všetko to úsilie, prácu i nápady stojace v pozadí. Zároveň podotkol, že v tejto sfére treba urobiť ešte veľa práce a nadviazať aj na samotný Svojráz, ktorého si už teraz mnohí želajú pokračovanie.

Zdroj: Veronika Matušková, organizátorka festivalu Svojráz