Aj keď sa označenie film noir spája predovšetkým s americkou kinematografiou 40. a 50. rokov, tento fenomén ovplyvnil aj tvorbu v ďalších krajinách. Keďže vo Francúzsku má kriminálna literatúra i film silnú tradíciu, nemožno sa čudovať, že práve tu vzniklo množstvo pozoruhodných diel, ktoré možno označiť prívlastkom noir. Nakoniec, samotný pojem film noir pochádza z francúzštiny a znamená „čierny film“. Slovo noir sa však dá preložiť ako „temný“, či „pochmúrny“, čím dokonale vystihuje atmosféru týchto filmov.
Zámerom bolo zachytiť bohatosť tejto oblasti kinematografie a umožniť tak návštevníkom festivalu spoznať rôzne prístupy k žánru, ale i tematické motívy, kľúčových hercov a režisérov. Diváci tak budú mať možnosť vidieť piliere francúzskej odnože tzv. caper filmu, teda filmu o lúpeži, spracovanie filmu noir v šate novej vlny, ako aj filmy režisérov ďalšej generácie a to, ako boli títo ovplyvnení „klasickým“ filmom noir.
Do výberu bol zaradený film Nesiahajte na prachy (Touchez pas au grisbi; 1954) Jacquesa Beckera, jedného z mála režisérov, ktorého uznávali aj tvorcovia novej vlny. Film rozpráva príbeh starnúceho zločinca na odpočinku Maxa. K remeslu sa musí vrátiť po tom, čo ho podviedli a jeho priateľa uniesol konkurenčný gang. Nesiahajte na prachy dodal druhý dych hereckej kariére Jeana Gabina a bol taktiež jedným z prvých filmov Jeanne Moreau.
Tá sa stala hviezdou po Výťahu na popravisko (Ascenseur pour l’échafaud; 1957)Louisa Malla. Ide o skvelo rozohranú drámu, kde všetky plány mení osud: stačí, ak po úspešnej vražde ostane vrah nešťastne zaseknutý vo výťahu… Film je slávny aj vďaka hudbe Milesa Davisa a spôsobu, ako dokázal zachytiť nočný Paríž.
Kriminálny film vo Francúzsku sa asi najvýraznejšie spája s menom Jean-Pierre Melville. Hlavným hrdinom jeho Udavača (Le doulos; 1962) je na slobodu práve prepustený zlodej Maurice. Ihneď plánuje ďalšiu lúpež, pri ktorej však zahynie jeho komplic a on sám sa dostáva späť do väzenia. Pochopiteľne, plánuje pomstu – avšak, nie je celkom jasné, kto ho zradil…
Alphaville (1965) Jeana-Luca Godarda zastupuje francúzsku novú vlnu a je príkladom toho, ako sa dá invenčne pracovať so žánrovými schémami. Godard opakovane vychádzal z kriminálneho žánru, v tomto prípade ho spojil so sci-fi. V Alphaville tajný agent prichádza do rovnomenného mesta, aby zvrhol tamojšiu tyranskú vládu postavenú na racionalizme a potláčaní akýchkoľvek prejavov emócií. Film získal na festivale v Berlíne hlavnú cenu Zlatého medveďa.
Jedným z režisérov, ktorí v 70. rokoch nadviazali na tradíciu francúzskeho filmu noir bol Alain Corneau. Medzi jeho prvé filmy patrí Čierna séria (Série noire; 1979) o neurotickom podomovom predavačovi Franckovi a mladej prostitútke. Tú na prostitúciu zneužíva jej vlastná teta, čo Franck nemôže vystáť…
Sekcia Francúzsky film noir – poetika zločinu vznikla vďaka podpore a spolupráci s Institut français a Francúzskym inštitútom na Slovensku.
Zdroj: Cinematik
Publikoval: Redakcia GREGI.NET
