Grape 2018: Reportáž!

Približne pred týždňom sa skončil deviaty ročník obľúbeného piešťanského festivalu Grape. Rovnako ako minulé roky, aj tento rok bol v čase otvorenia brán  beznádejne vypredaný, tentokrát dokonca už tri týždne pred jeho začiatkom. Aj to svedčí o tom, že Grape ide každým rokom hore, a ten tohtoročný nebol výnimkou.

Tento rok sa organizátori rozhodli trošku upraviť areál, a musíme zhodnotiť, že to vôbec nevymysleli zle. Pôvodne dve stanové mestečká spojili do jedného veľkého, ktoré sa tiahlo od vstupu až na koniec areálu. Zo zadnej časti areálu tak mohli presunúť obľúbený veľký stan do prednej časti. Potešilo aj rozhodnutie otvoriť stanové mestečko skôr ako hlavný areál, čím sa predišlo zbytočným radám pri príchode, ktoré vedia niekedy začiatok festivalu trošku znepríjemniť.

O Grape festivale je známe, že si vždy dáva záležať aj na celkovom vizuále festivalu, a tento rok sa mu to opäť podarilo na jednotku. Okrem tradičných stohov slamy určených na oddych sme tak mali možnosť zrelaxovať sa a oddýchnuť si aj vo veľmi pekne riešenom priestore okolo jedného zo stánkov s občerstvením, ktorý obklopovala konštrukcia s bielymi plachtami. Okrem toho v zadnej časti areálu vyrástol celkom nový, tanečný stage, ktorý počas celého festivalu nehral iba zopár hodín. Originálny tvar medúzy s vychytanou svetelnou šou dodával DJ setom priam magickú atmosféru. Zaujala aj umelecká inštalácia Mateja Kréna, vďaka ktorej ste sa na chvíľu ocitli v krajine zrkadiel. Celé dielo bolo akousi metaforou na súčasnú dobu obrazoviek a spoločnosti, ktorá na ne kladie nesmierny dôraz.

Neoddeliteľnou súčasťou festivalu je aj každoročná téma spojená s dresscodom, a tento rok sme sa v nej vrátili ku kúpeľnej tradícii mesta Piešťany. Musíme zhodnotiť, že po minuloročnej totemovej téme bolo zadanie o čosi jasnejšie a bol to jednoznačne zásah do čierneho. Po celom letisku sa hmýrili ľudia v najrôznejších variáciách županov, uterákových turbanov, a iných kúpacích doplnkov, a naozaj sa bolo na čo pozerať. Pre návštevníkov bola k dispozícii aj veľmi pekná a osviežujúca zóna s palmami, jacuzzi, saunou, a po náročnom večere ste si mohli dopriať aj masáž. Téme bol prispôsobený aj tvar stanového mestečka – z leteckého pohľadu sme mali možnosť vidieť žblnkotavé vlnky.

Festival je známy aj tým, že sa orientuje na trošku mladšiu generáciu ako trenčianska Pohoda. Pozornému účastníkovi festivalu ale určite neušlo, že v areáli sa motkalo podstatne viac malých detí, ako po minulé roky. Je to dôkazom toho, že mnoho návštevníkov prvých ročníkov medzičasom dospelo, ale napriek tomu na festival nezanevrelo, a k tejto peknej piešťanskej tradícii vedú aj svojich malých potomkov.

Hudobne je Grape užšie vyhranený, strieda sa indie rock s elektronikou, a do toho troška hip-hopu. Aj táto kombinácia prispieva k tomu, že festival sa posledné roky zvykne vypredať. Tento rok sme mali opäť možnosť vidieť a zažiť niekoľko skvelých vystúpení. Piatok sme začali na povinnom koncerte „domácej skupiny” Billy Barman. Aj tu im sekundovali krásne dievčatá zo SĽUKu, a dav nadšených fanúšičiek, ktoré by svoju kapelu nasledovali aj na kraj sveta.

Chvíľku sme sa zastavili na koncerte Tolstoys a vypočuli si podmanivý hlas Evy Tolstovej, ktorý asi naozaj nikdy neomrzí. Nadšencov techno rytmov určite trošku zamrzel fakt, že vystúpenie techno profesora zo susedných Čiech, Ventolína, sa prekrývalo s nadupanou šou jeho kolegyne z Belgicka, fantastickou Charlotte De Witte.

Jediným šťastím bolo, že vzdialenosť medzi oboma koncertmi sa dala prekonať behom pár minút, a umožnila nám tak vychutnať si dosýta oboch interpretov. To sa už ale schyľovalo k headlinerovi piatkoveho večera, skupine Jungle. Medzičasom síce začalo pršať, čo nám náladu ale určite neprekazilo, všetci len dúfali, aby to neprerástlo do väčšej búrky, s akou má Grape nejednu skúsenosť. To sa našťastie nestalo, a my sme si v pršiplášťoch mohli užiť skvelý koncert britskej skupiny, ktorý splnil každé očakávanie. Funk, soul a energia, ktorá vyžarovala z šesťčlennej formácie nás okamžite presvedčili, že si chceme ich vystúpenie určite zopakovať tento (november?) v Bratislave.

V sobotu nás čakalo taktiež niekoľko veľmi vydarených koncertov. Z domácich kapiel nás podvečer potešili Bad Karma Boy, a o čosi neskôr nám Para na hlavnom stagei predviedla, prečo majú stále miesto v každoročnom line-upe Grape festivalu. Veľmi nás potešil koncert nenápadnej formácie Warhaus, ktorá nás zaujala už svojim zimným vystúpením v bratislavskej Fuge. V Piešťanoch koncertovali v komplet zostave aj so svojou ženskou vokalistkou, ktorá v Bratislave chýbala, takžeaž teraz predviedli svoje enigmatické indie v plnej sile. Headlineri tohto ročníka, britskí Alt-J, odohrali vynikajúci koncert, treba však dodať, že sa jedná o pokojnejší štýl hudby, ktorý neroztancuje každého.

O to viac sme sa tešili na Wilkinsona, ktorý uzatváral program na hlavnom pódiu. Ten na Grape Festival prišiel už druhýkrát, ten prvý sme ho mali na piešťanskom letisku možnosť vidieť pred4rokmi. Teraz si so sebou priviezol celú svoju živú kapelu, spoločne so štyrmi vokalistami. Svojej reputácii nezostal nič dlžný a skladbou za skladbou privádzal nadšené publikum do varu. Vystúpenie, ktoré sprevádzali mohutné dávky pary, odpálil peckou Take Me Higher a nasadené vysoké tempo dokázal udržať až do úplného konca. Jeho záverečný hit Afterglow s ním spievalo celé letisko, a musíme povedať, že nie každý producent elektronickej hudby dokáže zvládnuť live koncert na takejto úrovni. Naozaj fantastická šou, skladáme náš pomyselný klobúk dole.

Pre tancuchtivých návštevníkov festivalu ale večer ani zďaleka nekončil. Na stagei sa už pripravoval DJ set holandskejformácie Noisia. Tu sa však ukázalo, že ich hudba vyznieva lepšie v klube, naživo pôsobili troška jednotvárne až fádne. Radšej sme zbehli na pivko, a na stage sme sa vrátili na nasledujúce vystúpenie, ktoré mali v réžii chalani z Dirtyphonics. Tí sa na Grape vrátili po roku, keďže minulý ročník nevystúpili práve kvôli búrke.

Toto francúzske trio nám ukázalo ako sa má pracovať s publikom, a ako dávkovať drumn‘bassové beaty, aby ani na sekundu neskĺzli do monotónnosti. A to treba dodať, že odohrali mimoriadne dlhý, vyše dvojhodinový set, ktorý trval približne do štvrtej hodiny rannej. Posledný hrajúci stage na festivale uzatvoril Pišta Kráľovič a.k.a. FVLCRVM. Medzi poslednými sa areálom niesli tóny legendárnych Beastie Boys a ich Sabotage. Ako bodka za festivalom to bolo výborne.

Čo dodať? Máme za sebou vynikajúci ročník festivalu, na ktorom vyšlo všetko ako malo. Fantastická atmosféra, skvelé koncerty, počasie, ktoré nerobilo šarapatu. Grape festival nadobudol povesť podujatia, ktoré si netreba nechať ujsť za žiadnu cenu. Netreba ale zaspať na vavrínoch, a treba si uvedomiť, že festival niekoľkokrát zvyšoval kapacitu(tento rok to bolo okolo dvadsaťtisíc návštevníkov), a treba tomu prispôsobiť aj infraštruktúru festivalu, lebo tam je ešte stále čo zlepšovať. Inak si ale z piešťanského letiska tento rok odnášame mnoho nezabudnuteľných zážitkov, a už teraz sa tešíme, čo si organizátori pre nás pripravia na budúcoročný jubilejný, desiaty ročník. Do zgrejpovania, priatelia!

Celý fotoreport GRAPE 2018 tu.

Napísala: Tamara Zaťková
Foto: Michal Dzubina – Floe Fotography