Legendárna hardcore punkrocková partička Ignite z Orange County z Kalifornie vydala dva týždne dozadu po desiatich rokoch novú nahrávku s názvom A War Against You.
Po tejto vete väčšina ľudí, čo vyrastala na punkrocku vypla článok a utekala kupovať vinyly a digitálne kópie na e-shopy. Vy ostatní pokojne čítajte ďalej a pustite si k tomu z youtube aspoň prvý singel nahrávky Nothing Can Stop Me. Pripútajte sa, je to jazda!
Pre nepamätníkov dodám, že Ignite je veľmi melodická úderka, ktorá sa oproti podobným punkrockovým zoskupeniam nebojí do skladieb pridávať rockovejšie postupy, niekedy prejsť až do hardcoru a celému tomu kraľuje hlas frontmana Zoliho Téglása. Tento pán spevák s maďarskými koreňmi bol neraz označený za najlepšieho speváka spomedzi všetkých punkrockových kapiel a kto videl Ignite naživo, dá tomuto výroku zapravdu.
Pre neznalých uvediem, že kapela vznikla v roku 1993 (takže hrajú uctihodných 23 rokov) a aj napriek celkom rušným zmenám v zostave sa to nijak nepodpísalo na ich prejave, energickosti a celkovej kvalite. Ja osobne som sa s nimi zoznámil vďaka jednej skate kompilácii z roku 1997, na ktorej sa nachádzal jeden z ich najväčších hitov Embrace, ktorý je pre väčšinu ich fanúšikov niečo ako „zákon“. Do teraz posledná vydaná nahrávka Our Darkest Days vyšla pár rokov pred tým (presne v roku 2006), než kapela dala na chvíľu pohov aktívnemu hraniu. Obsahovala to najlepšie z počiatkov kapely a pridala mnoho iného. Single Bleeding a Let it Burn patria k tomu najlepšiemu čo kapela kedy vydala. Potom spevák Zoli vypomáhal v Pennywise a s Ignite to chvíľu ružovo nevyzeralo. Jedného dňa sa však vrátili na pódiá a teraz nám prinášajú čerstvý album A war against you, ku ktorému by sme asi už fakt mohli prejsť.
Už prvé tóny skladby Begin Again prezrádzajú, že sa vlastne nič nezmenilo. Chlapi ešte mierne dospeli, ale stále je to starý dobrý Ignite. Niektoré skladby mierne pripomínajú ich predchodcov z Our Darkest Days, no ani jedna vyslovene nevykráda nič z minulosti, nič z ostatných skladieb na tomto albume a dokonca ani žiadnu modernú populárnu kapelu. Málokedy vidieť po comebacku takéto odhodlanie hrať to, čomu kapela verí a nie sa hrabať za niečím novým. V úvode som spomínal prvý uverejnený singel Nothing Can Stop Me, ktorý je priam takou punkrockovou klasikou s úžasnou energiou a cekovou atmosférou, no v zápätí príde skladba This Is War, ktorá začína priam južansko rockovým riffom. O nápady nie je jednoducho núdza a ako som spomínal ani jeden song sa navzájom nevykráda. Celé to pritom pôsobí kompaktne ako učebnica s názvom „To najlepšie z punkrocku od roku 1988 až po súčasnosť“. Trochu rozporuplným dojmom pôsobí zaradenie skladby Where I’m From. Kapela ako teaser, že sa niečo deje ešte pred rokom uverejnila na internet demo s názvom Falu. Bola to perfektná skladba v maďarčine (Zoli na svoj pôvod nezabúda a je naň patrične hrdý), ktorá dávala tušiť že nový Ignite bude pecka. No a Where I’m from je jednoducho Falu ale po anglicky. Je až absurdné, že maďarský originál je spevnejší a bohužiaľ aj lepší. Ten nájdete našťastie v špeciálnej edícii albumu od 3:20 v poslednej skladbe Work ako „tajný“ bonus.
Takže si to teda pekne zhrňme. Viac sa rozpisovať netreba. Jednoducho ak ste na punkrocku vyrastali, túto nahrávku máte napočúvanú už desiatky krát. A vy čo ste poslúchli a pustili si k čítaniu tejto recenzie singel isto album počúvate tiež. Je to jednoducho zásadná nahrávka, ktorá všetkým ukazuje, že nemusia byť sample, nemusia byť bass dropy, ani iné moderné prvky, ktorých je plná každá kapela kopírujúca A Day to Remember. Jednoducho úprimný počin úžasných muzikantov do auta, do MHD a jednoznačne hlavne live! Na koncerte nerozoznáte, že nepočúvate nahrávku. Uďelujem teda 9,5 čabajky z 10 a to iba pre to, lebo sa mi nepáči zaradenie skladby Falu iba ako bonusu na špeciálnu edíciu.
Napísal: Erik Hill
Foto: Jana & Igniteband.com
