Ignite (A War Against You Tour 2016): Reportáž!

Americká punkrock hardcoreová legenda priamo z kalifornského Orange County 7.decembra 2016 vystúpila v bratislavskom klube Randal.

Ako predkapela sa mali objaviť Paddy and the Rats a slovenskí Chasing sounds. Jednou z prvých udalostí bolo odrieknutie predkapely Paddy and the Rats, ktorá z osobných vážnych dôvodov, akými isto tragédia v rodine jedného z členov istotne je, odriekla vystúpenie v Bratislave a takisto aj zvyšok tour s Ignite. Prvou kapelou teda boli domáci Chasing Sounds. Predošlá veta môže byť však trochu zavádzajúca, keďže iba jediný člen kapely naozaj pôsobí v Bratislave. Zvyšok žije vo Viedni a spevák, ktorý odspieval tento koncert ako záskok, bol dokonca z USA.

Koncert v Randali s fajn zvukom jednoznačne chalanom vyhovoval a treba uznať, že sa naozaj hudobne posunuli dopredu. Američan oproti pôvodnému francúzovi nekričí, ale spieva. Kozmopolitné zoskupenie, treba uznať. Celkovo to bolo až na niektoré drobné muchy, akými boli domrvená gitara pri coveri Offspring Kids aren’t allright naozaj kvalitným žhavičom publika. Kapela napriek obmedzenému priestoru na stagei pôsobila suverénne. Americký spevák trochu nevýrazne a nie so zrovna najlepšou charizmou, no treba uznať, že odspievať takýto koncert bez predošlého aktívneho hrania s kapelou je naozaj náročné.

Jednoducho dôstojná predkapela legende, o ktorej budeme ešte čo-to počuť. Napriek tomu, že ešte o pol deviatej nebolo po ľuďoch ani chýru ani slychu, na Chasing Sounds prišli a sála sa začala plniť.
O desiatej prišla legenda. Áno o Ignite sa dá hovoriť ako o právoplatnej legende. Na scéne sú už od prvej polky 90tych rokov a boli to oni, ktorí budovali takýto prienik punku a hardcoru v scéne. Od prvého tónu sa to v Bratislave rozprúdilo. Aj keď sa im sprvu nepáčila veľkosť klubu a istotne ich muselo po vypredaných veľkých akciách v Nemecku a Slovinsku vyľakať množstvo ľudí v Bratislave, koncert si nakoniec s poriadnou podporou publika naozaj užili. O tom svedčí aj prídavok aj skladba pesničiek v rámci setu.

Atmosféra bola jednoznačne najsilnejšou stránkou celej akcie. Dalo by sa povedať, že bola rodinná. Okrem neveľkého počtu návštevníkov, ktorých bolo odhadom tak 150-180 si frontman kalifornskej kapely pozval na koncert aj otcovho bratranca z Maďarska. Keď Ignite poznáte, je Vám to jasné,   ak nie, treba pripomenúť, že jeden z najlepších hlasov punkrocku Zoli Téglás je pôvodom z Maďarska, kedy jeho rodičia po druhej svetovej vojne emigrovali do USA. Napriek tomu, že sa Zoli narodil v USA, je na svoj pôvod hrdý a to sa odráža nielen v tvorbe, ale aj v ostatných aspektoch. Nielenže kapela spieva niekoľko skladieb v maďarčine, ale je cítiť aj na Zoliho prejave, aký je naozaj v tomto človek. A kozmopolitnosť Bratislavy v zmysle blízkosti nielen rakúskych ale aj maďarských hraníc pomohla celkovej atmosfére v Randali. Bolo to jednoducho neskutočné a aj napriek tomu, že koncert bol v malom a iba napoly plnom klube, všetci si ho užili.

Jedným z príjemných prekvapení bolo aj odohratie skladby Embrace, ktorou sa chalani v podstate v 90tych rokoch preslávili. Tá pojednáva o spojenej scéne a vracia hardcore do svojich posi-thinking koreňov. Po prídavku bolo Bratislave prisľúbené, že o rok sa vrátia zas. Dokonca publikum gitaristovi zaspievalo Happy Birthday!

Tento koncert však ukázal aj niekoľko ďalších momentov. Okrem nižšej účasti bol vekový priemer návštevníkov vysoko nad 30 rokov. Preč sú teenageri, mládež, ktorú by takáto akcia zaujímala. Ostali iba pamätníci, ktorí si toto parádne našlapané divadlo užili. A tí mladí prišli o veľa krásnych myšlienok o rodine, svete, živote, prístupe k nemu.

Koncert skončil, kapela sa rozlúčila a narozdiel od ich prvého koncertu na SVK v Čunove minulý rok v areáli divokej vody ostalo ticho. Nielen zvukovo. Nezazneli žiadni Boys of Summer od The Ataris, dokonca ani pre december typické koledy. Ostalo ticho aj v srdci. Na jednej strane táto akcia dokázala ako punkrock a pozitívny prístup k svetu a životu dokáže spájať ľudí, na druhej strane ukázala, že o toto má záujem stále menej mladých. Treba dúfať že o ten rok, kedy sme dostali prísľub ďalšieho koncertu, to bude vyzerať ináč.

Napísal: Erik Hill
Foto & video: Jana