Ignite @ Barba Negra Music Club: Reportáž!

Len pred pár dňami sme vám priniesli recenziu albumu A War Against You od hardcorepunk kapely Ignite z Orange County, CA. Ten vyšiel 8. Januára 2016 a bol pokrstený na akcii doma v LA. Teraz vám prinesieme dojmy z ich prvého koncertu v tej druhej „domovine“, v maďarskej Budapešti v klube Barba Negra dňa 28. Januára 2016.

O druhej domovine nehovoríme náhodou, pretože spevák Ignite Zoli Téglás má korene práve v Maďarsku, čo vlastne pri jeho mene je celkom jasné. Na svoju druhú domovinu, pôvod a celkovo históriu je patrične hrdý, okrem rodnej angličtiny hovorí plynule maďarsky a jednoducho je v Maďarsku doma a dáva to aj najavo. To sa odráža tiež na reakciách tamojšieho publika, no nebudeme predbiehať.

Prvý z dvoch koncertov (štvrtok a piatok) nebol síce vypredaný, no počas vystúpenia Ignita bola atmosféra maximálna. Na začiatku to tak však nepôsobilo a klub bol poloprázdny. Prvá predkapela Satelles hrala generický moderný hardcore bez štipky vlastného nápadu. Neohúrili ani technickým prevedením a celkovo pôsobili strašne rozpačitým dojmom. Niektoré pasáže mali veľmi chytľavé, ale v zápätí sa to rozsypalo ako domček z karát po rytmicky pokazených prechodoch, tempách. Treba však uznať, že na mladých chlapcov to isto bol veľký psychický tlak hrať takúto veľkú akciu. Evidentne takých nemali za sebou veľa.

Druhá predkapela Fatal Error bola z iného súdka. O neoriginalite a generickosti nemôže byť reč. Už len optický zjav kapely predurčoval cirkus, ale to čo predviedli hudobne, to zďaleka prekonalo. Predstavte si, že dáte vedľa seba hipisáka, trashmetalistu, punkrockera, 70s rockera a SKA trúbkara. Tak presne toto boli Fatal Error. A tak aj hrali. Chvíľu ska, chvíľu rock, metal, punkrock, poppunk, hiphop. Jednoducho všetko. V maďarčine. A s neskutočným nadšením a energiou. Z dramaturgického hľadiska som však umiestniť ich pred Ignite logiku nevidel.

Takmer presne o 22:00 začal headliner. Aj napriek Zoliho nie ideálnemu zdravotnému stavu do toho šli títo veteráni naplno od prvej skladby. Jemu pri tom pomáhal banánový džús s ľadom na ukľudnenie hlasiviek, zvyšku kapely parádne reakcie publika. Skladba Bleeding z predošlého albumu „Our Darkest Days“ je jednoznačný úvodný song. Čistá energia, melodickosť a agresia v jednom.

No a potom to šlo ako na hojdačke. Kopa nových vecí, starých. Raz taká raz onaká. Melodickejšia, tvrdšia. Videoprojekcia tiež dopĺňala texty skladieb. Často odrážajúcich Zoliho vzťah k Maďarsku. O zlu, ktoré tam napáchali komunisti, o vojnách. Možno texty nie sú až tak jednoduché na stotožnenie sa oproti iným punkrockovým kapelám, ktoré predsa len opisujú bežnejšie veci, s ktorými sa stotožní takmer každý. Okrem videoprojekcie atmosféru dopĺňalo veľa pekných príhovorov (ďakujem Števkovi za tlmočenie – pozn. redaktora). Jednoducho úžasný zážitok pre ich fanúšikov, a jednoznačne aj pre každého fanúšika punkrockovej alebo rockovej muziky. Skladby, ktoré kapela prerobila do maďarčiny samozrejme odohrali v maďarčine a to bolo to, čo sa práve miestnemu publiku rátalo. Presne tu bolo vidno, že sú doma. Aj ostatní členovia sa pár fráz po maďarsky naučili a burcovali nimi publikum. Takže napríklad namiesto Where I Am From odznelo Falu, ktoré je ako bonus súčasťou posledného albumu. Odznela väčšina hitov ako Let It Burn, Veteran, Know Your History, alebo aj Poverty for all. Dokonca aj cover od U2 Sunday Bloody Sunday. Pre skalných bolo isto sklamaním, že kapela neodohrala jej najväčší hit Embrace. Nevadí snáď nabudúce. Z nových vecí odzneli napríklad This is War, Nothing Can Stop Me alebo How Is This Progress. Precízne odohrané, parádna energia, svetlá, celkovo show.

V porovnaní s ich koncertom v Bratislavskom Čunove to možno nebola až taká komorná párty, ktorá týmto kapelám často krát sedí viac, ale bolo to pompézne a zároveň rodinné a intímne. Dokonca zahosťoval aj spevák poslednej zostavy legendárnych maďarských The Idoru. Posledný vynútený prídavok bola maďarská verzia Placed Called Home.

Fanúšikovia odchádzali spokojní domov. Niektorí čakali na stretnutie so svojím hrdinom – frontmanom Zolim, no ten musel utekať na hotel, aby sa mu jeho zdravotný stav nezhoršil. Ostatok kapely ešte oddychoval, rozprával sa s fanúšikmi a celkovo to bolo také príjemné, ba priam snové. Treba už len dúfať že sa podarí Ignite dotiahnuť znova aj na Slovensko.

Napísal: Erik Hill
Foto: Jana