Počas filmového seminára 4 živly v Banskej Štiavnici (24. – 26 2. 2017) sa prvý krát na Slovensku predstavil výber pohyblivých obrazov s názvom INÉ VÍZIE 2016. Predstavil sa nielen na plátne v kine Akademik ale aj v priestore Galérie Schemnitz. Národná súťaž INÉ VÍZIE vytvára priestor pre pravidelnú prezentáciu aktuálnej produkcie pohyblivých obrazov na Slovensku.
Na konci roku 2016 kurátor Martin Kaňuch vybral spomedzi viac ako štyridsiatich prihlásených diel prvú súťažnú zostavu „slovenských“ iných vízií. Pri komponovaní výberu sa kurátor Martin kaňuch zameriaval na rôznorodosť použitých žánrových a formálnych postupov – od lekcieako „subjektívneho prednáškového formátu“, cez found footage koláž po sci-‐fi video operu. Finalistami národnej súťaže INÉ VÍZIE sa stali:
- András Cséfalvay so svojim dielom New Horizons II
- Ivana Hrončeková so svojim dielom Lekcia
- Milan Mazúr so svojim dielom The File: Paradoxically Happiness
- Gregor Nadzam so svojim dielom Close-‐up
- Martin Zlievsky so svojim dielom Atlantída – iná a neznáma krajina
Porota v zložení Martin Kollár (SK), Martin Mazanec (CZ) a Svätopluk Mykita (SK) vybrala spomedzi piatich finalistov súťaže pohyblivých obrazov INÉ VÍZIE 2016 víťaza, ktorým sa stal András Czéfalvay s dielom New Horizons II:
„Séria dialógov naprieč stoletými úvahami o obsadení Pluta, ktoré nám predkladá autor András Cséfalvay sú zdaním o umelom svete rendrovaného Kopernika, Charona či Pluta. Video New Horizons II považujeme za dielo, kde ťažoba a zložitosť príbehu je kombinovaná s formálnou hrou oživujúcou nielen umelý svet divadla a filmu, ale aj galerijného priestoru.“
Celá kolekcia piatich diel bude cestovať ako po Slovensku tak aj v zahraničí. Najbližšie sa INÉ VÍZIE predstavia na FebioFeste v Bratislave v kine foajé. V roku 2017 budú mať slovenskí diváci šancu vidieť výstavy a premietania INÝCH VÍZIÍ v Bratislave (kino foajé), Žiline (Nová Synagóga), Košiciach (DIG.Gallery), Banskej Bystrici (Stredoslovenská galéria) a Topoľčanoch (Nástupište 1-‐12).
INÉ VÍZIE sú národnou súťažou pohyblivých obrazov organizovanou časopisom KINEČKO, Přehlídkou filmovej animácie a súčasného umenia a filmovým seminárom 4 živly.
Projekt INÉ VÍZIE z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Viac info: www.kinecko.com, www.pifpaf.cz, www.4zivly.sk
Výber Iné vízie (SK) 2016
Vytvoriť priestor pre pravidelnú prezentáciu aktuálnej produkcie pohyblivých obrazov sa na Slovensku zatiaľ nedarí. O jej prieskum a zhodnotenie diel v súťaži sa pokúsil prvý a posledný ročník Medzinárodného festivalu experimentálnych filmov a digitálneho umenia v Bratislave, ktorý sa uskutočnil v roku 2012. Napriek nedostatku podpory (preferencie) tohto typu tvorby i zvedavého diváctva, rôzne kontinuity tvorby sú nádejné
– minimálne troch autorov v tomto výbere (Cséfalvay, Nadzam, Mazúr) si pamätám už z bratislavského festivalu. Skepsu, nielen u mňa, tak pravidelne strieda zvedavosť a náhodné povzbudivé objavy.
Prvá súťažná zostava „slovenských“ iných vízií predstavuje nástup skromnejší, možno prezieravejší („menej je viac“). V prvom pláne by mohol výsledný výber piatich prác fungovať ako úvodný call for moving image najmä pre nových/budúcich autorov – mnohí slovenskí autori študovali, študujú alebo pôsobia v Čechách, nacionálne rozlišovanie sa tým problematizuje, no identifikovanie slovenskej linky môže slúžiť predovšetkým na priame povzbudenie rôznych tvorivých centier v Bratislave, Žiline, Banskej Bystrici či Košiciach.
Pri komponovaní tohto pásma som sa aj v tejto súvislosti zameriaval na rôznorodosť použitých žánrových a formálnych postupov – od lekcie ako „subjektívneho prednáškového formátu“, cez found footage koláž po sci-‐fi video operu. Súbor tvoria práce, ktoré charakterizuje napríklad poetickosť a meditatívnosť výpovede, návrat k fotogénii, rytmické prelínanie obrazu/verša, hľadanie obrazopísma, prípadne inscenovanosť a dôraz na silu príbehov. Vyzdvihnem tu aj jednotlivé pozitívne autorské „zaťaženia vzdelaním“, inšpirácie diel v rozpätí od lyrozofa Jeana Epsteina, cez filozofa Gillesa Lipovetskeho, po tvorbu nášho ufonauta a Atlanťana Júliusa Kollera. Spolu s tým sa mi vyjavovala aj uhrančivosť subjektivity v jednotlivých
„vizionárskych“ reprezentáciách krajín ľudskej tváre, mysle, pamäti, (ne)vedomia. Intenzitu vnútorného prežívania (druhej identity), drive (seba)poznania tu odkrýva imaginovanie osobnej Atlantis, inde putovanie na „poslednú“ planétu. Akú môže mať človek oporu vo svojom zmyslovom vnímaní, neustále meniacom sa presvedčení, o tom, čo skutočne dosiahol, nahliadol, poznal? Zvedavosť je nakoniec našou Achillovou pätou. Miesto večného poznania získava nové označenie: peklo. „Pokiaľ ide o šťastie, neexistuje pokrok.“ (Lipovetsky)
[mk]
Lekcia Ivany Hrončekovej
Video tvoria tri obrazové časti – tri princípy skladania obrazu. Prvá časť sleduje izbový kvet 24 hodín z 24 uhlov. Druhá časť kóduje písmená českej abecedy. Tretia časť videa postupne odkrýva výrez Moravy, vlievajúcej sa do Dunaja. Rytmus strihu je odvodený od rytmu vo verši, striedania dlhých a krátkych slabík. Tri obrazové fragmenty prepájajú textové nápovede, ktoré referujú o znakových systémoch, subjektívnom používaní jazyka a literatúry.
Atlantída – iná a neznáma krajina Martina Zlievskeho
Ja autoportrét. Tušenie druhej identity. Čo sa za tým skrýva? Atlantída je tu víziou vlastného sveta a vnútornej integrity osobnosti. Status mysle, vnútornej harmónie, „neskorumpovateľného životného idealizmu“. Stávanie sa ufonautom. Kollerova idealistická koncepcia Atlanťana v každej ľudskej bytosti.
Close-‐up Gregora Nadzama
O tvári. Je to systém biela stena – čierna diera. Jej beloba je rámcom, miesto projekcie, čierna diera implikuje voľný pád. Temnota je kozmom tváre: jej hĺbkou, začiatkom, matériou.
New Horizons II Andrása Cséfalvaya
Ďalšia výprava ufonauta Cséfalvaya k obľúbenej „odvrhnutej“ planéte (Getting Pluto, 2011) predstavuje sci-‐ fi príbeh zameraný na tému nekonečného vedecko-‐technologického pokroku. Rozprávanie o hraniciach slnečnej sústavy a ľudského poznania, o objektivite a ničote. Video vzniklo potom, ako sonda New Horizons v júli 2015 prvýkrát nasnímala povrch Pluta.
The File: Paradoxically Happiness Milana Mazúra
„Zmizli všetky rozpory medzi hedonizmom a ľahostajnosťou, individualizmom a altruizmom, idealizmom a záľubou v spektákli, konzumnosťou a štedrosťou. Dnešok tieto odveké hranice zmazal pre väčšie blaho sentimentálne mediálneho hyperkonzumenta, ktorý je mobilizovaný epizodicky a na diaľku.“ G. Lipovetsky, Paradoxné šťastie (2007)
Zdroj: Eva Pa
