Isobutane vydáva ambiciózny album 旅 s vlastným príbehovým aj vizuálom

“Prvýkrát v živote som sa rozhodol vytvoriť hudbu bez akýchkoľvek kompromisov, s dopredu nastavenými pravidlami. Táto výzva vyústila do albumu, ktorý považujem za najlepší, aký som kedy urobil.” Týmito slovami predstavil svoj aktuálny počin nazvaný 旅 slovenský producent Isobutane, ktorý vyšiel v týchto dňoch.

Od človeka, ktorý v rôznych podobách tvorí viac ako 20 rokov a podpísal sa pod dvojciferným počtom albumov, to môže znieť ako fráza, no pre ľudí, ktorí Martina Krajčíra sledujú sólovo (alebo ako niekdajšieho gitaristu kapely The Ills) nemusia byť úplným prekvapením.

“Na mojom hardisku mám viac ako 2000 skladieb a len zlomok z nich je na streamovacích platformách, CD-čkách a vinyloch. Nie som perfekcionista a verím v to, že rozrobené skladby musia byť hotové predtým, ako idem večer spať a zresetujem svoj mozog,” vysvetľuje Martin svoj klasický postup pri tvorbe.

Jednoliaty album

Hoci niekoľko z jeho posledných albumov mali dopredu daný koncept – napríklad výborne prijatý Mementos z 2021 bol plný spoluprác s rôznymi hosťami, alebo Future Cake vytvorený výlučne na mašinách značky Polyend – novinka 旅 pôsobí už na prvý pohľad ambicióznejšie. 

“Veľmi ma inšpirovala téma daydreamingu, ale tiež domova, respektíve návratu domov. Hudobne ma ovplyvnil Jun Fukamachi a jeho album Quark, na ktorý som natrafil náhodou a uvedomil som si, že už dlho rozmýšľam o tom, že by som spravil prúd hudby, ktorý stále napreduje, nevracia sa k témam a nie je stavaný po trackoch, ale skôr ako príbeh,” popisuje svoje nastavenie Isobutane.

Tabi (výslovnosť japonského znaku 旅) znamená v preklade “cesta” a aj keď nevychádza na fyzickom nosiči, má tento 47-minútový opus sprievodný príbeh (ktorý si môžete prečítať tu) a rovnako AI generovaný vizuál. Ide o jednu kompozíciu, jednoliaty celok bez samostatných skladieb a opakujúcich sa motívov.

Zmysel ako celok

Albumový formát, na ktorý mnohí z producentov (nielen) elektronickej hudby postupne zanievierajú je v tomto prípade jedným z pravidiel, ktorého sa hudobník držal. Najskôr totiž existoval príbeh a postup tvorby a až následne samotná tvorba. “Samostatné skladby by sa neoplatilo počúvať, zmysel to dáva len ako celok s hudbou, príbehom a vizuálom.”

Ďalšie pravidlo bolo napríklad tvoriť každý deň maximálne minútu hudby a po jej nahratí vymazať všetky sekvencie, aby sa nedali spätne upravovať. Na tvorbu tiež používal iba analógové synthy a drum mašiny so zvukmi, ktoré v nich od nuly vytvoril.

Album, ktorého vydanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, je možne počúvať na všetkých klasických streamovacích službách ako Spotify alebo Apple Music. Isobutana je možné tiež priamo podporiť kúpou albumu cez jeho Bandcamp.

Zdroj: TS