„Proste ja si v jednom kuse predstavujem, ako sa davy malých deciek hrajú na takom velikánskom žitnom poli. Tisíce malých deciek, a široko-ďaleko ani jediného dospeláka, myslím teda okrem mňa. A ja Ti stojím na kraji nejakej strašnej priepasti. A vieš, čo musím robiť? Musím chytiť každého, kto sa priblíži k tej priepasti. Rozumieš, ak uteká a nedáva pozor, kam uteká, ja musím odniekiaľ vyliezť a chytiť ho. Toto by som robil od rána do večera. Chytal by som tie decká v žite. Viem, že je to bláznovstvo, ale je to jediná vec, ktorú by som fakt rád robil.“
– Žitné pole je symbolom Ameriky v minulosti, kým ju neznečistili továrne a zháňanie bezohľadných detí za majetkom. Z pohľadu Holdena je pole detstvo, priepasť puberta a dno je samotná dospelosť.
„Kto chytá v žite“ je psychologický román z 50. rokov minulého storočia. Príbeh rozpráva o 16ročnom Holdenovi Caulfieldoviz prostredia predvianočného New Yorku. S odstupom jedného roku opisuje tri dni strávené túlaním sa po meste, kedy čakal, kým rodičia predýchajú ďalší jeho vyhadzov zo školy.
Holden Caulfield si chce nájsť svoje miesto vo svete dospelých. Má svoj pohľad na svet, nič sa mu nepáči, na všetkom nájde niečo zlé. Veľa pije, fajčí a konečne sa chce „stať dospelým“, no nedarí sa mu. Cíti sa byť iný, nepochopený, blúdi po uliciach bez cieľa. Má svoju fantáziu, svoj svet… Klame až sa za ním práši, problémy nerieši, a skritizuje aj to, čo sa nedá. Na druhej starne je citlivý a zbožňuje svoju mladšiu, 10ročnú sestru Phoebe.
Autor svoje pero priveľmi nezodral – používa jednoduchý štýl písania, slang zo svojej doby a so slovnou zásobou to taktiež nepreháňal.
V Amerike bola táto kontroverzná kniha dlhú dobu cenzurovaná a to vďaka rozhnevanej dospievajúcej mládeži, vulgarizmom a vykreslenej sexualite
Z vonku sa Holden javí ako nekonečný pesimista, poznačený dobou. No srdce má stále čisté, detské, nedospelé a to vidno práve pri jeho milovanej sestre.
„Známkou nezrelého človeka je, že chce za niečo zomrieť, kým známkou zrelého človeka je, že chce pre niečo pokorne žiť.
Táto kniha buď chytí za srdce alebo človeka totálne znudí. Dá sa prečítať aj so zaťatými zubami. Ale to všetko záleží len od nás, od nášho pohľadu a možno že aj od nášho srdca vnútra…
Napísala: Veronika Sivoková
