James Steele: Vždy sa do svojej muziky snažím dať svoju značku!

Kedy si začal s hudbou?
Začal som v sedemnástich, čo sa z určitého pohľadu môže zdať neskoro. Svoj prvý koncert som odohral o rok neskôr v jednom klube v San Diegu v Kalifornii, kde žijem. Spolu s mojou kapelou tam vtedy vystupovali aj Foolish Pleasure s Craigom Goldiem a Vengeance s Jake-om Williamsom, ktorý si neskôr zmenil meno na Jake E. Lee. Bolo to v 80-tych rokoch, ktoré sa vtedy a dnes označujú ako zlatá éra metalu. Mal som šťastie, že som mohol byť pri tom a vidieť, ako to všetko naberá tie správne tvary.

Vždy si chcel byť hudobník?
Moja mama zvykla rozprávať príhodu o tom, že vždy, keď v TV hrali The Beatles, ako malé dieťa som si vzal do rúk ukulele, postavil sa pred televízor a snažil sa hrať zároveň s nimi. Samozrejme, že si to nepamätám. Paradoxne, nezačal som hrať skôr, ako som sa presťahoval do Kalifornie. V tom čase som bol teenager, objavil som rock and roll a dievčatá a že to akosi spolu súvisí! Skutočne to na dievčatá pôsobilo, miloval som to, ale jasné, že hudbu som nerobil len kvôli ich baleniu :) Vždy som hrával v kapelách, ak ti to raz začne kolovať k žilách, nedá sa to zastaviť. Na druhej strane mám veľa kamarátov, ktorí sa na hudbu vykašľali, zmenili zamestnanie, zarábajú kopu peňazí. Ale ja to jednoducho nedokážem. Taký som a taký zostanem.

Počas svojej kariéry si komponoval hudbu pre filmy, plánuješ sa k tomu ešte niekedy vrátiť?
V oblasti videoprodukcie som začal pracovať pred mnohými rokmi, v podstate niekedy vtedy, keď sa počítač stal užitočným pomocníkom pre tvorenie a nahrávanie hudby. Začal som s týmito technológiami viac pracovať, a tak som sa dostal k skladaniu hudby pre reklamné spoty, propagačné video spoty firiem ako aj krátke filmy. Stále sa tejto záľube venujem, ak mi to povolí čas, ale orientujem sa a preferujem rockovú muziku, ktorá je mojou skutočnou vášňou.

Momentálne nie si členom žiadnej skupiny, prečo je tomu tak?
V tejto chvíli sa zameriavam iba na nahrávanie svojho sólového albumu. Mám špeciálnu víziu toho, ako má hudba, ktorú tvorím, vyzerať. Či je to už dobre, alebo zle, rozhodol som sa, že predtým, ako si nájdem hudobníkov na turné, zhromaždím ten najlepší materiál na album, aby stál za to. Okrem toho, že na albume spievam a hrám na gitare, nahrávam si prakticky všetky nástroje sám okrem bicích. Tých sa ujal Jim Watson z Los Angeles. Jim je takisto filmový a televízny hudobný skladateľ, ak to tak možno nazvať. Pomáha mi s mixovaním a produkovaním CD. Zaberá to síce viac času, ale výsledok bude stáť za to.

Prezraď nám niečo o tvojom nedávnom projekte „Pale Black“.
Pale Black bola skupina, ktorú som pred rokmi založil v San Diegu. Môj plán mal dva stupne – prvý aby sa Pale Black stala najdominantnejšou a najpopulárnejšou kapelou hrajúcou prevzaté veci v okolí San Diega. V prípade, že sa to kapele podarí, preklopí sa do druhého stupňa, a síce produkovať originálnu muziku jej vlastnú. Prvá etapa sa podarila skvelo, mali sme vo vrecku všetky známe a veľké kluby v okolí. Avšak bolo tomu treba venovať oveľa viac práce a času, než som predtým počítal. A tak sa druhý stupeň nemal možnosť uskutočniť, práve kvôli času členov kapely. Nakoniec som sa rozhodol, že skupinu rozpustím. Názov Pale Black som si ale ponechal pre moju vydavateľskú spoločnosť a record label.

Spomínal si, že momentálne pracuješ na svojom novom albume, v akom duchu sa bude niesť?
Samozrejme, bude úžasný! :) Žartujem, ale skutočne si myslím, že to bude skvelá vec pre všetkých, ktorí podobne ako ja vyrastali na old school melodickom metale, kde speváci ešte poznali noty a ovládali stupnice a melódie. Nie ako teraz, keď na vás len niekto celý čas nezmyselne vrieska! Som veľmi ovplyvnený skupinami ako Scorpions, Judas Priest, Led Zeppelin, Rainbow, Dio, Whitesnake, atď. Áno, možno sú to staré veci, ale sú známe a hlavne stále dobré aj v dnešnej dobe. Ale aby som sa vrátil späť k otázke, vždy sa do svojej muziky snažím dať takú svoju značku, aby som sa vyvaroval označeniu „toto tu už bolo.“

Bude ti na ňom niekto známy hosťovať?
Pozval som si naň zatiaľ dvoch hostí – po prvé je to muž, ktorého si veľmi vážim ako žijúcu basgitarovú legendu – Billy Sheehan z kapely Mr. Big. Druhým je vynikajúci gitarista Brad Gillis z Night Ranger. Vždy som bol veľkým fanúšikom oboch z nich, a preto som bol nesmierne prekvapený a šťastný, keď súhlasili, aby mi na albume hrali. Dúfam, že tesne pred jeho vydaním budem môcť oznámiť posledného hosťa.

Uvažoval si niekedy o turné po Európe?
Každú chvíľu. Európa je pre mňa špeciálna. Žije tam toľko ľudí, ktorý sú stále nadšení pre melodický old schol metal, ktorý mám tak rád. A ak sa metal dostane do úzadia tu v USA, v Európe je stále na vrchole. Takže turné po tejto časti sveta je stále v mojich dlhodobých plánoch!

James, aký je tvoj najväčší sen?
Hudobný priemysel sa za posledné roky veľmi zmenil a čím ďalej tým viac je ťažšie sa hudbou uživiť. Myslím, že môj najväčší sen je vcelku praktický: dosiahnuť bod, v ktorom budem môcť zveriť všetky ekonomické a manažérske záležitosti na človeka, ktorému budem stopercentne dôverovať. A okrem tohto sna mám predsa len ešte jeden – byť headlinerom obrovskej show, kde budú tisíce a tisíce ľudí.

Ďakujem za rozhovor a tvoj čas!
Aj ja ďakujem!

Otázky kládla: Sjekellka
Publikoval: Redakcia GREGI.NET