Čo by bolo keby. Nová kapitola, nový Ursulin začiatok. Zakaždým, keď si po ňu príde tma, neznamená to koniec. Ale ďalší nový život. Samozrejme, Ursula si svoje predchádzajúce životy nepamätá. Až časom prídu iba prvé náznaky – pocity, hlisté „spomienky“, množstvo déjá vu.
„Čo keby sme dostali šancu skúšať to znova a znova, “ nadhodil Teddy, „kým by sme to neurobili správne? Nebolo by to úžasné?“
„Myslím, že dosť vyčerpávajúce.“
Ursula má možnosť zabrániť nie len osobným, ale aj svetovým katastrofám. Napríklad, v jedno zo svojich životov sa stretla s Hitlerom a v kabelke jej robila spoločnosť zbraň.
Ten pohyb si vyskúšala najmenej sto ráz. Jeden výstrel. Vytiahla zbraň a namierila mu ju na srdce, keď všetko akoby zastalo. „Furher,“ prelomila čaro. „Fur Sie.“
Reinkarnácia
Čas plynie
Čo sa stane s našou dušou, s našim „Ja“, keď naše telo zomrie? Túto nadčasovú tému zvládla autorka skoro bravúrne. Dokázala vytvortiť detailné scény, dynamicky popísať postavy. V kapitole, kde bola Ursula dobrovoľníčkou počas vojny, bolo toľko zla, krutosti, špiny, plno hlučných bômb a toľko smrti. Popravde, niekde aj trošku nudy (alebo už bolo toho zla priveľa?), no aj napriek tomu všetkému som si každý jeden detail dokázala živo predstaviť. A keď nastala temnota, Ursula bola zas malé dieťa a dostal sa nám na papiery opäť iný opis života. Opis iného života, no tej istej osoby. Pretože duša je večná!
Carpe diem – uži si, kým žiješ
Napísala: Veronika Sivoková
