Jan Bartoš patrí k najvýraznejším predstaviteľom mladej generácie českých pianistov. Je držiteľom doktorátu Akadémie muzických umení v Prahe a Professional Studies Certificate Manhattan School of Music v New Yorku. Bol posledným žiakom legendárneho klaviristu Ivana Moravce a povestný rakúsko – britský klavirista Alfred Brendel o ňom napísal: ,,Jan Bartoš je jedným z mojich najpôsobivejších a najznámejších mladých kolegov. Virtuozita sa v ňom snúbi s hlbokým premysleným muzikantstvom.“
Supraphonským debutom Jana Bartoša je jeho nahrávka Mozartovho Klavírneho koncertu č. 20 d moll K 466, č. 12 A dur „a quattro” K 414, ktorú realizoval v spolupráci s Českou filharmóniou, riadenou dirigentom Jiřím Bělohlávkom (K 466), a taktiež Doležalovým kvartetom (K 414). Mozart sa pod rukami Jana Bartoša odkrýva do najhlbších vrstiev architektúry a v nej kódovaných emócií. On sám k Mozartovej hudbe dodáva: ,,Mnoho ľudí vníma Mozartovu hudbu veľmi jednostranne – apollinsky čisto, svetlo a radostne. Pritom Mozart má vo svojich skladbách všetky polohy, vrátane tých temných. Psychológia jeho skladieb je mnohovrstevná a rafinovaná – jeho hudba býva v tom istom okamihu prostá a aj sofistikovaná, subjektívna aj nadosobná, ironická aj súcitná. Vnímam ju ako neustálu fúziu komédie a tragédie. Toto výrazové bohatstvo charakterizuje aj dva koncerty uvedené na mojej nahrávke. Koncert d moll má symfonické parametre, temnejší charakter a je svojou formou uzavretý. Koncert A dur je naopak plný radosti a prekypuje hudobnými nápadmi.“
Jan Bartoš pri príležitosti vydania nahrávky, ktorú uskutočnil s Českou filharmóniou, zaspomínal na spoluprácu s dirigentom Jiřím Bělohlávkom: ,,Jiří Bělohlávek k autorovi diela pristupoval vždy s veľkou pokorou a nepresadzoval svoju osobnosť. Patril k tým vzácnym hudobníkom, ktorí si ctia autorov zápis a slúžia dielu. Obdivoval som taktiež jeho umeleckú poctivosť – keď sme napríklad spoločne s Českou filharmóniou pripravovali koncert na Smetanově Litomyšli, okrem dvoch skúšok a generálky s orchestrom sme s pánom dirigentom mali dve niekoľko hodinové stretnutia len pri klavíri, kde sme diskutovali nad detailami našej interpretácie. Tento prístup k hudbe je dnes ojedinelý.“ Mladý klavirista k spomienkam na slávneho dirigenta ešte dodal: ,,Na začiatku júna sme hrali s Pražskou komornou filharmóniou dvojkoncert Bohuslava Martinů na festivale v Poličce. Bolo to tri týždne pred odchodom Jiřího Bělohlávka a bol to jeho posledný koncert. Budem mu navždy vďačný za jeho podporu a za to, čo som sa od neho mohol naučiť.“
Titul na Supraphonline: https://www.supraphonline.cz/album/325484-mozart-klavirni-koncerty
ZDROJ : SUPRAPHON / SOUL FOR SHOW 2017