Národné rehabilitačné centrum Marína v Kováčovej sa dňa 24. apríl 2024 stalo miestom konania v poradí už 12. ročníka benefičného koncertu Ruky spoja ruky. Pre klientov NRC ho pripravili Občianske združenie Milan Štefánik a Národné rehabilitačné centrum. Každoročne je spestrením pobytu v NRC pre ľudí z celého Slovenska. Niektorí sa sem pravidelne vracajú v aprílovom termíne práve preto, že sa tešia na koncert. Slovami jednej z diváčok, ktorú som trocha vyspovedala: „Ja som sa tešila znova na tento koncert. Už som na ňom po niekoľký krát. Je na ňom vždy dobrá atmosféra, povedala by som, že až rodinná.“
Spoločenská sála od rána žila čulým ruchom. Dobrovoľníci presúvali, prenášali. Chystali stoličky. Vešali banery. Pripravovali občerstvenie. Zvukári skúšali aparatúru. Ešte pripraviť farebné tričká. Dokončiť šatne pre hudobných hostí. Tri, dva, jedna…môžeme začať.
Sála sa začala pomaly zapĺňať. Na pódiu sa moderátorského mikrofónu dnes ujala Bibiana Ondrejková. Po mesiaci si dala repete na benefičnom koncerte organizované OZ Milan Štefánik. „Ja som veľmi rada, že aj dnes tu môžem byť. Že môžem moderovať túto krásnu benefičnú akciu a že môžem čerpať inšpiráciu od týchto ľudí, ktorí sa nevzdávajú.“ Herečka a moderátorka. Najväčší úspech zaznamenala v dabovaní, keď sa stala Bibi Škoricou Ondrejkovou. Ale neostala sama. Hneď si k sebe pozýva pani riaditeľku, Ing. Oľgu Zábojníkovú, MPH a organizátora podujatia Milana Štefánika. Po privítaní všetkých má Milan Štefánik ešte tradičný darček pre NRC. Obraz z motívom koncertu Ruky spoja ruky. I tento rok ho namaľovala výnimočná maliarka, Pavlína Csápaiová Tričšová. A čím je taký výnimočný? Pavlínka patrí tiež medzi „inak obdarených“ a svoje diela vytvára nohami. A musím Vám povedať, že sú naozaj krásne. Pani riaditeľka má už isto vybrané miesto, kde bude tento obraz zdobiť stenu pre potešenie všetkých v NRC.
Ale poďme na prvého hudobného hosťa. Pripravené hudobné nástroje niečo naznačujú. A už sú tu. Cigánski diabli. Temperament v každom tóne. Zmes originálnych virtuóznych skladieb s nezvyčajnými hudobnými kombináciami. Vystupovali už takmer po celom svete. Ale predsa len. Publikum naše, slovenské, je pre nich výnimočné vždy. A pre ľudí s handicapom si nájdu vždy voľno v svojom kalendári podujatí. „Musím povedať, že milujem takéto akcie, kde sa stretávame zdravý ľudia spolu s handicapovanými. Pretože všetci máme jedno spoločné. Milujeme dobrú hudbu. Milujeme dobrých ľudí.“ Štýl ich hudby nie je čisto vyhranený. Je to miešanie etna, folklóru, cigánskej hudby, flamenca. Bravúrne zvládanie náročných hudobných nástrojov, ktorými cimbal a husle určite sú, doplnený o spev Silvie. Pravý bashavel sa začína, znie Čardáš dvoch sŕdc. „Taký ten príjemný pocit z nich ide, že sa tešia, že sme tu. A my sa tešíme, že sme tu tiež s nimi , pretože tieto chvíle sú také zázračné.“ Cimbal hrá naplno. Oči čornije hľadia spoza violončela. Pýtala sa mamička, Široká cestička. Poďte si zaspievať s nami. Pridáva sa kontrabas. Montyho čardáš. Možno je určený pre nášho dobrovoľníka, ktorého familiárne voláme Monty. A čo by to boli za Cigánski diabli, keby nezahrali Cigáni idú do neba. Veľký aplauz. A prichádzajú prvé darčeky pre kapelu.
Krátku prestávku na výmenu nástrojov využívajú na predstavenie spoločnosti SPIG. Mnohí klienti NRC ich už poznajú osobne a sú vďační za pomôcky, zariadenia a služby, ktoré táto spoločnosť ponúka.
A máme tu švárnych junákov. Kollárovci. Radosť na nich pozrieť. Urastení, vo vyšívaných košeliach. Slovenské ľudové piesne obohatené vlastnou hudobnou úpravou robia ich tvorbu originálnou. Goralský temperament a vystúpenie obohatené aj o vtipné príhody. Na pódiu je pripravený cimbal, akordeón, husle, saxofón, kotrabas, bicie i gitara. „Sme radi, že sme dostali pozvanie prísť, potešiť našou muzikou a našim spevom aj ľudí, ktorí majú zdravotný handicap. Verím, že naša muzika, náš spev vás dnes poteší.“ A hneď začíname zbojníckymi. Ale Poďme sa už zabávať. Dnes sú v sále i nejaké deti. Možno aj oni spievali mamkám dnes pieseň od Kollárovcov – Pustite ma mamko. A už sa pridáva spevom aj publikum. Ruky nad hlavy a zatlieskame si spolu. Mám ja hrušku, Ty si moja jediná. Nezabúdajte počas koncertu na pitný režim. Ale veď Pijú, chlapci, pijú. Dáme si aj nejakú na pobavenie. Veď kto by nepoznal včielku menom Mája. A je tu goralská, clivá. Guraľu. Dáme si radšej niečo veselé. Ale poprosíme publikum o spolupráci. Mariša. Skvelá atmosféra. Anka, Anka…je tu v sále nejaká? A čo by to bol za koncert na Slovensku, keby nezaznela Na Kráľovej holi. Neutíchajúci potlesk znamená, že diváci chcú prídavok. Tak si dajme. Sokoly. Spoločná foto. A znova darčeky pre členov kapely. „Sme radi, keď prídu na náš koncert. Prípadne, keď nám niečo pekné nakreslia alebo podarujú. A my sme radi, že môžeme zahrať alebo venovať nejakú peknú pieseň. Tak verím, milý ľudkovia, že vás dnes potešíme.“
Teraz sa chystá niečo iné na pódiu. Všetky hudobné nástroje idú preč. Bibiana využíva čas a volá si k sebe dobrovoľníčky Soničku a Adrianu. Čo je ich úloha? Udržať nás v bezpečí z hľadiska hygienických opatrení. Nemáme sa čoho báť.
Máme tu posledného hudobného hosťa. Na pódium vybiehajú traja mladí ľudia s úsmevom na tvári. S hudbou vesmírnou. Ako sami spievajú, Traja kamoši. Mladá energia, ktorá hneď zaplnila celý priestor. V roku 2025 budú oslavovať prvých 10 rokov svojho pôsobenia na hudobnej scéne. „Je to veľmi, veľmi podstatné a prínosné jednak pre ľudí handicapovaných, ale aj pre nás. A našou snahou, si myslím, že môžem hovoriť za všetkých troch, je vyčariť im úsmev na tvári a na tú chvíľku ich povzbudiť, dodať im energiu pozitívnu.“ Chytľavé melódie. Texty priamo zo života. S dávkou humoru. Ich tvorba je voľne dostupná na stiahnutie. Ja si len vravím no a čo, Netancuj už nikdy sám. Vonku to dnes síce tak nevyzerá, ale … Konečne ide jar! Hore ruky. Tlieskame. Čo chladnička dá. Nesmie chýbať ani hit Je nám teplo. Skupina šírila mladosť nielen svojim vekom, ale aj rovnomennou piesňou. Som tu zo slušnosti. Nie. Som tu, lebo sa tu dnes bavíme a spievame. „Určite im ja chcem odkázať, že ich obdivujem. Že proste sem prídu a že sú veselí. Že sa bavia a že si užívajú s nami ten koncert.“ Lepší záver benefičného podujatia si ani nevieme dnes predstaviť. Dajme si ešte spoločnú foto. „Nás to vždy nabíja. Pretože už máme aj takých kamarátov medzi týmto publikom. A oni vždy nám dodajú tiež tú energiu krásnu, ktorú majú aj počas koncertu aj potom, keď sa s nimi fotíme, podpisujeme a tak. A vždy dokážeme my načerpať veľa energie od nich.“ A nesmú chýbať posledné darčeky pre spevácke trio.
Darčeky pre účinkujúcich boli dnes znova originálne. Pripravili si ich klienti z Denného stacionára Margarétka z Banskej Štiavnice a OZ Mosty. Po celý čas koncertu bolo k dispozícii občerstvenie a nielen to. Chlapci zo spoločnosti SPIG prišli „vyzbrojení“ rôznymi zariadeniami, vozíkmi, ktoré ochotne predviedli záujemcom. Pri ďalšom stole ste si mohli vyskúšať neobyčajnú techniku maľovania horúcim voskom. Enkaustiku už pravidelne na podujatiach prezentuje sympatická, vždy usmiata, Lenka.
Čo by sme mali povedať na záver. Asi len: Znova sa to podarilo. Vďaka organizátorom, sponzorom, dobrovoľníkom, účinkujúcim. Ale hlavne divákom. Ďakujeme za Vašu podporu!
Na záver slová pani riaditeľky NRC Marína, Ing. Oľgy Zábojníkovej, MPH: „Každá takáto akcia je u nás vítaná. A tento benefičný koncert, ktorý má už tak dlhú tradíciu, je úžasný, graduje to v atmosfére. A ešte raz veľká vrúcna vďaka. Nech nás táto kultúra baví, nech nás teší a kto má rád hudbu, musí byť dobrý človek.“
TEXT: Júlia Platková
Foto: Igor Frimmel, Milan Maršalka a Marek Vaco
Video: Andrej Budai
