Kultúrna politika nie je sexi, napriek tomu sa postupne dostáva do verejného diskurzu

Prepojenie aktérov na občianskej kultúrnej scéne v hlavnom meste a iniciovanie postupných systémových zmien v oblasti financovania nezávislej kultúry v Bratislave, aj to sú výstupy projektu Partnerstvo pre kreatívnu Bratislavu.

„Bratislava má bohatú a dynamicky sa rozvíjajúcu kultúrnu a umeleckú scénu, ktorá nie je zriaďovaná inštitúciami verejnej správy. Jej aktivity sú pre mesto nepostrádateľné – dodávajú mu osobitý charakter, energiu, autentickosť a identitu, zvyšujú kvalitu života a atraktivitu pre obyvateľov aj návštevníkov. Každodenná práca a dobrovoľná aktivita množstva jednotlivcov, skupín a malých organizácií stojí za podstatnou časťou spoločenského a kultúrneho diania v meste: sú to organizátori jednorazových podujatí aj festivalov, prevádzkovatelia galérií, divadiel a kultúrnych priestorov, umelci, dramaturgovia, či kurátori.“, týmito slovami z tlačovej správy sa začal v decembri 2014 projekt občianskeho združenia A4 – asociácia združení pre súčasnú kultúru, ktorý nadviazal na dovtedajšie „roztrieštené“ úsilie zástupcov kultúrneho sektora iniciovať dialóg s politickou reprezentáciou mesta.

Projekt bol podporený z Fondu pre mimovládne organizácie, financovaného z Finančného mechanizmu EHP 2009-2014 prostredníctvom Nadácie otvorenej spoločnosti, v oblasti „Demokracia, dobrá a transparentná správa vecí verejných“ a dotáciou Ministerstva kultúry SR z programu Pro Slovakia. Hlavným cieľom projektu bolo zvýšenie zapojenia MVO do tvorby politík a rozhodovacích procesov na miestnej, regionálnej a národnej úrovni. Obraz Bratislavy a kvalita života v nej je do veľkej miery tvorený práve aktivitami a subjektmi občianskej, nezriaďovanej a nezávislej kultúrnej scény. Na rozdiel od iných porovnateľných európskych miest však Bratislava dlhodobo nemá koncepciu rozvoja kultúry, ani efektívny a transparentný spôsob podpory mestom nezriaďovaných iniciatív.

Sériou zdola pripravených a realizovaných aktivít (diskusie, workshop, konferencia, sieťovanie nezávislých operátorov, účasť na zasadnutiach orgánov samosprávy) projekt inicioval vznik a implementáciu potrebných nástrojov v kultúrnej politike mesta a kraja. Tie presadzovali zástupcovia platformy Kultúrna Bratislava, ktorá vznikla v januári 2015 ako súčasť výstupov projektu.

Platforma Kultúrna Bratislava si pri svojom vzniku stanovila cieľ prepojiť aktérov na občianskej kultúrnej scéne v hlavnom meste, vytvoriť pravidelný priestor pre diskusiu o spoločných témach, zdieľanie skúseností a vzájomnú komunikáciu. Funguje ako platforma umožňujúca pravidelné stretávanie sa, definovanie spoločných záujmov nezriaďovaného kultúrneho sektora, informovanie verejnosti a tiež formulovanie podnetov smerom k samosprávam. Po viac ako roku sa podarilo aj vďaka existencii tejto platformy dosiahnuť niektoré systémové zmeny v oblasti financovania nezávislej kultúry – napr. vytvorenie dotačnej schémy BSK na podporu kultúry, vznik nezávislej rady na BSK, ktorá ako poradný orgán BSK navrhuje projekty na podporu, s magistrátom Bratislavy sa začali vyjednávania o procese tvorby modernej koncepcie rozvoja kultúry hlavného mesta a pod.

Záujmom platformy KU.BA je formalizovať sa v blízkej budúcnosti ako združenie s jasne zadefinovaným členstvom, teda nepôsobiť naďalej ako neformálna štruktúra. Takýto krok považujú členovia za dôležitý vo vzťahu k ďalšiemu presadzovaniu záujmov nie len nezávislej kultúry, ale i presadzovania významu kultúry v širšom spoločenskom rámci. Platforma plánuje naďalej sa pravidelne stretávať za účelom artikulácie a strategického presadzovania spoločných záujmov občianskeho kultúrneho sektora, realizovať podujatia scitlivujúce verejnosť k téme kultúry a jej významu pre mesto a spoločnosť, prispievať k pestovaniu kritickej praxe v oblasti kultúry a naďalej iniciovať zapájanie jej členov do tvorby politík a rozhodovacích procesov na úrovni mesta a kraja. Projekt skončil, platforma pokračuje.

Zdroj: Kultúrna Bratislava