Samostatná výstava laureátky Ceny Oskára Čepana (COČ) 2018 Emílie Rigovej (známej aj pod pseudonymom Bári Raklóri) predstaví premiérové diela, ktoré vznikli v rámci víťaznej rezidencie autorky v New Yorku. „Výstava ČOHAŇI Z KONI AJLEND (podľa Bári Raklóri)je najmnohovrstevnatejší koncept, aký som doteraz realizovala,“ povedala výtvarníčka s originálnym prístupom k otázke rómskej identity. Ako prezradila kurátorka Nina Vrbanová, celú kolekciu diel prepája okrem iného motív červeného jablka. Vernisáž sa uskutoční vo štvrtok, 5. marca 2020 o 18.00 hod. v priestoroch Kunsthalle LAB Bratislava na Nám. SNP, výstava potrvá do 26. apríla tohto roku.
Výstavná prezentácia je spolu s dvojmesačnou rezidenciou v Residency Unlimited v New Yorku (USA) a finančnou odmenou súčasťou výhry v prestížnej súťaži. Projekt vzniká v spolupráci Nadácie – Centrum súčasného umenia ako organizátora projektu s Kunsthalle Bratislava.
„Impulzom pre túto výstavu bol historický aspekt z rómskej kultúry, ktorý som sa dozvedela dva dni pred mojím odchodom na rezidenciu do New Yorku. Vedeli ste, že etymológia anglického slova lollipop (lízatko), má výklad v dvoch rómskych slovách ľoli phabaj? Ľoli phabaj znamená v rómčine červené jablko a Rómovia kedysi predávali pečené jablká na paličke na rôznych verejným miestach zábavy atď. Keď som prišla do NY, tak som začala dohľadávať informácie týkajúce sa tejto témy a ako sa ukázalo, lollipop nie je zďaleka jediné slovo, ktoré plynule prešlo do anglického jazyka. Jediné miesto v NY, kde ešte stále predávajú tieto pôvodné prvé lízatká, je v kamennom obchode na Coney Island, čo mi výborne zapadlo do celej skladačky,“ povedala Emília Rigová.
Svoju výstavnú koncepciu považuje, v istom smere, za socio-lingvistický komentár k dejinám umenia. „Jednak pracujem (nielen) so symbolikou jablka či preberám istý maliarsky rukopis autora/historického obdobia, ale hlavne skladám príbeh, ktorý doteraz podľa všetkého nebol nikým umelecky stvárnený, napriek tomu, že divák bude mať určite pocit, že všetky obrazy dôverne pozná,“ dodala Emília Rigová.
Rezidencia v New Yorku – ako súčasť výhry – bola pre výtvarníčku kľúčovou skúsenosťou, ktorá ovplyvnila jej ďalšie uvažovanie o identite či politike tela. Pred dvoma rokmi komisia COČ na čele s vedúcim kurátorom Múzea moderného umenia vo Viedni (mumok) Rainerom Fuchsom ocenila jej postoj k inakosti, skúmanie priepustnosti hraníc ľudskej identity, kritické nahliadanie na stereotypy spojené nielen s vnímaním svojho rómskeho pôvodu, ale aj s globálnym fungovaním narácií v kultúre a umení vôbec.
„Jedným z hlavných nástrojov komunikácie a tvorby autorky, ktorý charakterizuje aj aktuálnu výstavu Čohani z Koni Ajlend, je subverzia stereotypného vnímania rómskej kultúry majoritnou spoločnosťou. Tie sa v jednotlivých dielach sprítomňujú hlavne prostredníctvom postavy Bári Raklóri, ktorá v istom zmysle zosobňuje všeobecný rámec rómskeho etnika cez vlastnú, jedinečnú skúsenosť (ženy, dcéry, výtvarníčky, vzdelanej aktivistky, iniciátorky projektoov, atď.). Zároveň sú to vizuálne často akcentované prvky a symboly, ktoré si väčšinová spoločnosť obvykle spája s rómskou societou: zlato a zlatá farba, vášnivá a nespútaná červená, tmavá (čierna) farba pleti, všeobecne kultúrny orientalizmus až gýčovosť, zdobnosť, ale aj chudoba, kočovnosť a pod,” píše vo svojom kurátorskom texte Nina Vrbanová.
Expozícia podľa nej prekvapí výstavným konceptom, a tiež aj mediálnym záberom diel, v ktorom dominuje napohľad klasický závesný obraz. „V kontexte predchádzajúcej tvorby autorky nájdeme skôr digitálny obraz, manipulovanú fotografiu, objekt či inštaláciu, ako aj žánrovo typickú autorskú video performanciu. Celok výstavy, vrátane jej architektúry, je tu riešený na spôsob múzea umenia („obrazárne“) v odkaze na pamäť, históriu či dejiny rómskeho etnika a ich kultúry,“ píše ďalej kurátorka, ktorá sa zaoberá tiež Rigovej poznatkami z etymológie rómskeho jazyka, jej interpretáciou kultúrnych symbolov s cieľom zviditeľnenia neprítomnej rómskej kultúry v našich dejinách a to všetko s príznačnou mierou nadsázky a humoru.
Emília Rigová je tiež známa ako Bári Raklóri. Nina Vrbanová vysvetľuje: „Osou umeleckej agendy autorky sa v ostatných rokoch stala problematika rómskej identity a pojem rómskej kultúry ako taký. Práve tieto okruhy kreatívne, kriticky rozvinula a problematizovala pod umeleckým menom či alter egom Bári Raklóri (bári = veľká, raklóri = dcéra nerómskych rodičov). Používa ho ako istý osobný kód či naratív, cez ktorý sprítomňuje svoju individuálnu skúsenosť a tiež širší rámec reflexie a poznania rómskej kultúry. Napokon, okrem vlastnej vizuálnej tvorby sa Rigová venuje množstvu aktivít, ktoré súvisia so vzdelávaním, zviditeľňovaním a socio-kultúrnym výskumom rómskej minority nielen na Slovensku. Za všetky možno spomenúť vznik Kabinetu rómskeho umenia a kultúry na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici z jej osobnej iniciatívy (2019), alebo početné aktivity v rámci Európskeho rómskeho inštitútu pre kultúru a umenie 2 so sídlom v Berlíne (od 2017).“
Otvorená výzva na prihlášky do Ceny Oskára Čepana 2020 je sprístupnená do 31. marca tohto roku. Finalisti budú známi koncom apríla. Výstavu 25. ročníka bude hostiť Nová synagóga v Žiline, meno laureáta/laureátky ceny bude známe 13. novembra 2020.
Súťaž Cena Oskára Čepana vznikla v roku 1996 a je určená vizuálnym umelcom do veku 40 rokov. Účasť v súťaži nie je obmedzená konkrétnym výtvarným médiom. Projekt realizuje od roku 2001 Nadácia – Centrum súčasného umenia, aktuálne v spolupráci a s finančnou podporou platformy na podporu súčasného umenia collectiv, programu Residency Unlimited a nadácie Trust for Mutual Understanding. Z verejných zdrojov projekt podporil Fond na podporu umenia. Cena je súčasťou medzinárodnej siete ocenení YVAA – Young Visual Artists Awards, organizovaných v krajinách stredovýchodnej Európy.
Oskár Čepan (1925-1992) bol literárnym vedcom, výtvarným teoretikom a kritikom, umelcom, archeológom a paleontológom.
www.facebook.com/CenaOskaraCepana/
Organizátor: Nadácia – Centrum súčasného umenia
Spoluorganizátor: collective, Nová synagóga Žilina
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Zdroj: TS