„Niekedy je lepšie nevedieť“… Ruku na srdce. Koľkí z vás si toto už povedali? Koľkí už lutovali že do niečoho pchali nos? Koľkí chceli vrátiť čas, len aby zabudli na TIE slová a mohli žiť ďalej, akoby sa nič nestalo, akoby sa nič nezmenilo?
Cecilia Fitzpatricková našla list napísaný jej manželom. Na obálke stálo „Otvoriť iba v prípade mojej smrti“. Dlho váhala. No samozrejme, zvedavosť je silnejšia. To, čo našla v liste, jej vyrazilo dych. Nevedela, čo má robiť. Toto priznanie mohlo viesť k rozpadu rodiny. Ten vnútorný boj, čo zažívala Cecilia, by nechcel nik z nás. Buď vyjsť s pravdou von a rozvrátiť rodinu, alebo len proste žiť, akoby nič nebolo, ale vo vnútri trpieť?
Toto je len kúsok. Kniha nám ponúka omnoho viac. Omnoho viac príbeh a omnoho viac prekvapení a omnoho viac zvratov…
Hlavnými hrdinkami tohto príbehu sú tri ženy. Na prvý pohľad sa zdá, že ich nič nespája. Cecilia je úžasná manželka a matka, manžela jej môže každá závidieť. Tess vedie úspešný podnik spolu so sesternicou a manželom. A Rachel, ktorej najváčsou radosťou je jej vnuk. Navonok vyzerajú všetky tri šťastne a bezstarostne. No čo sa naozaj skrýva za ich úsmevmi?
Tento titul ponúka nahú realitu. Rozoberá tému úprimnosti vo vzťahoch. Zaoberá sa otázkou, kam až má úprimnosť a otvorenosť siahať. Polemizuje o tom, či má nejaký limit, za ktorým už môže viac ublížiť ako pomôcť.
Napísala:
