Literárny klub: Bulat Okudžava (prezentácia knihy + koncert).

Prezentácia knihy spisovateľa, textára, básnika a speváka Bulata Okudžavu (1924-1997) predstaví Peter Chalupa (vyd. Petrus) s Jánom Štrasserom, ktorý preložil a prebásnil jeho texty. Okudžavove piesne zahrá český špeciálny hosť Jiří Vondrák. Básne zarecituje Marián Geišberg.

O knihe:  

Spolu s Vysockým je Okudžava najvýznamnejší ruský pesničkár 20. storočia. Ján Štrasser vybral a preložil jeho najznámejšie piesne a básne. Pre čitateľov, ktorý vedia rusky je každý preklad sprevádzaný originálom. Básne dopĺňajú textové štúdie Jiřího Vondráka (priateľa Bulata Okudžavu), Valerija Kupku a úvod Jána Štrassera. Fotografie Jiří Vondrák. Súčasťou knihy je CD z koncertu Bulata Okudžavu v Brne v roku 1995.

O autorovi: 

Bulat Šalvovič Okudžava, (rus. Булат Шалвович Окуджава) (* 9. máj 1924, Moskva – †12. jún 1997, Paríž) bol ruský spisovateľ, prozaik, skladateľ a scenárista. Je autorom asi dvesto piesní skomponovaných na vlastné verše. Okudžava začiatkom 50. rokovvytvoril nový žáner autorskej piesne, v čom mal mnoho nasledovníkov, a priniesol nové ponímanie textu piesne.

Bulat Okudžava je autorom mnohých piesní k filmom (napr. Slamený klobúk – Соломенная шляпка). V roku 1970 bol v kinách uvedený film Bieloruská stanica(Белорусский вокзал), v ktorom si našla miesto aj pieseň na slová Tu vtáky nespievajú (Здесь птицы не поют).

Okrem filmových piesní vytvoril aj mnoho vlastných. V Sovietskom zväze jeho piesne vychádzali na LP platniach od polovice 70. rokov. V zahraničí vyšla prvá platňa s piesňami Bulata Okudžavu v roku 1986 v Paríži. Jeho piesne sa šírili prostredníctvom magnetofónových kaziet medzi ruskou inteligenciou aj za hranicami ZSSR.

Piesne typu Chyťme sa za ruky, priatelia (Возьмемся за руки, друзья) alebo Pokiaľ sa Zem ešte krúti (Пока Земля ещё вертится) sa stali hymnami mnohých zjazdovKlubu tvorivých piesní. Tento klub bol neformálnym hnutím, v ktorom sa združovali milovníci autorskej piesne.

Okrem piesní, ktoré skladal na vlastné texty, Okudžava bol činný aj v oblasti prekladu a v próze. Do ruštiny preložil a zhudobnil niekoľko básní poľskej poetkyAgnieszky Osieckej. V roku 1961debutoval ako prozaik autobiografickou poviedkouAhoj, školák (Будь здоров, школяр), ktorá samostatne vyšla v roku 1987. Nasledovali príbehy Chudák Avrosimov (Бедный Авросимов; 1969), ktorého dej rozpráva o tragických stránkach hnutia dekabristov, a Dobrodružstvá Šipova, alebo starodávny vaudeville (Похождения Шипова, или Старинный водевиль; 1971).

Z románovej tvorby stojí za povšimnutie dvojdielny román Putovanie diletantov(Путешествие дилетантов; prvá časť z roku 1976, druhá časť z roku 1978), spracovaný podľa historického materiálu z 19. stor. a Stretnutie s Bonapartom(Свидание с Бонапартом; 1983).

Vydal mnoho zbierok básní, medzi inými aj Lyrika (1956), Ostrovy (1959), Cestou k Tinatin (1964), Veselý bubedník (1964), Veľkodušný marec (1967), Arbat, môj Arbat (1976) a Básne (1984).

Na margo okupácie Československa v roku 1968 povedal, že v krajine nebude hrať dovtedy, kým okupačné vojská neodídu preč. Svoj sľub splnil – v Prahe koncertoval až v 90. rokoch.

Prezentácia novej knihy spojený s koncertom
Štvrtok, 13. februára 2014 o 18:00 v KC Dunaj (Nedbalova 3, Bratislava)

Zdroj: František Malík / wikipedia.sk