b216fcd37857572000ab311d2ee7d551

Lotz Trio vydali album Mozartových diel k výročiu jeho narodenia


Nahrávka diel W. A. Mozarta, v podaní renomovaného súboru hráčov na basetových rohoch Lotz Trio, vychádza pri príležitosti výročia narodenia tohto hudobného velikána (27. 1. 1756). V poradí tretí album s názvom Mozart: Lotz Trio & friends prináša nielen skvelý výber originálnych kompozícií pre túto zostavu, ale i unikátnu spoluprácu s hosťujúcim triom operných spevákov a pôsobivé úpravy z autorových slávnych opier Don Giovanni, Figarova svadba a Čarovná flauta, všetko vo fascinujúcej a autentickej interpretácii. Album s dvadsiatimitroma skladbami zoskupenými do siedmych celkov je doplnený o citlivo graficky spracovaný, až 68 stranový, booklet. Vydáva ho košické vydavateľstvo Hevhetia.

Lotz Trio je formácia pomenovaná po fenomenálnom nástrojárovi Theodorovi Lotzovi (1746—1792), ktorý pôsobil v Prešporku (Bratislava) a Viedni. Na kópiách unikátnej sady Lotzových basetových rohov z hradu Krásna hôrka uvádza Harmoniemusik, ktorá zaznievala v šľachtických, či slobodomuráskych kruhoch koncertne, či v podobe Tafelmusik. V repertoári Lotz Tria dominuje tvorba hudobného génia Wolfganga Amadea Mozarta a prestížneho slovenského skladateľa Juraja Družeckého. Z tvorby pražských skladateľov uvádza partity a triá Vojtecha Nuděru a Antonína Volánka. Poslucháčsky atraktívnou súčasťou koncertov sú dobové úpravy populárnych „melódií“ z Mozartových opier Čarovná flauta, Figarova svadba a Don Giovanni, či Salieriho opery Palmira, Regina di Persia v úprave fenomenálneho klarinetového virtuóza Antona Stadlera. Lotz Trio na svojom debutovom CD (HF 2008) premiérovo nahralo Partitu C dur Johanna Josefa 59 Röslera (rodáka z Banskej Štiavnice) a tiež unikátnu sadu skladieb súčasných slovenských autorov Martina Burlasa, Mariána Lejavu, Daniela Mateja, Boška Milakoviča a Mareka Piačeka, napísaných pre historické basetové rohy. Významným obohatením európskej hudobnej kultúry je premiérová nahrávka kompletnej zbierky skladieb Juraja Družeckého s názvom Divertissement Pour Trois Cors de Basset (Hevhetia 2009). V ostatných rokoch sa formácia venuje systematickému rozvoju hudobnej kultúry na Slovensku v cykloch Lotz Trio v slovenských šľachtických rezidenciách a Harmónia kritického klasicizmu. Súbor charakterizuje snaha o vystihnutie jedinečnosti umeleckého diela a jeho maximálnu symbiózu so špecifickou muzikalitou telesa. Pri uvádzaní tradičného aj súčasného repertoáru zohľadňuje relevantné podnety z príslušnej interpretačnej a kompozičnej praxe. Lotz Trio pravidelne účinkuje v rámci európskych hudobných festivalov doma i v zahraničí.

lotz_trio_low_res1

Vzťah Wolfganga Amadea Mozarta k basetovému rohu sa formoval cez priateľstvo s fenomenálnym klarinetistom Antonom Stadlerom, s ktorým sa spoznal po príchode do Viedne. Šírku Stadlerovho „basethornového“ repertoáru načrtáva list Ignatzovi von Beeckému zo 6. novembra 1781, v ktorom sa bratia Anton a Johann Stadlerovci uchádzajú o zamestnanie na dvore šľachtickej rodiny Oettingen-Wallerstein: „hráme tiež na basetovom rohu v triu s pánom Grießbacherom, tiež na oboch nástrojoch duá a každý z nás sólové koncerty“. Všeobecne sa predpokladá, že Mozart napísal väčšinu klarinetových partov (vrátane tých pre basetové rohy) pre bratov Stadlerovcov, s participáciou Raymunda Griesbachera, či Theodora Lotza. Podnet k skomponovaniu niektorých partov však mohol vzísť aj od dvoch virtuózov v hre na basetových rohoch Antona Davida a Vincenta Springera, ktorí v rokoch 1784—1785 navštívili Viedeň. Ich hra zrejme ešte umocnila Mozartov záujem o nástroje klarinetovej rodiny, ktoré ho očarili už vďaka Stadlerovcom. Na zvýšenú koncentráciu klarinetových virtuózov vo Viedni skladateľ reagoval vo viacerých dielach. Do Maurerische Trauermusik K477/479a pridal k už existujúcim partom klarinetu a basetového rohu (pre bratov Stadlerovcov) ďalšie dva basetové rohy pre Davida so Springerom. Všetci štyria hráči zrejme účinkovali aj v Gran Partite K361/370a na dvoch klarinetoch a dvoch basetových rohoch. Viacero nedokončených kompozícií pre tri basetové rohy, doplnené jedným, či dvoma klarinetmi naznačuje spôsob experimentovania s týmito nástrojmi. Základom všetkých nástrojových kombinácií je trio basetových rohov. Ich homogénny súzvuk sa efektívne uplatnil najmä v majestátnych hudbách s chorálovou textúrou a nápaditou harmóniou. Príkladom sú nielen viaceré pomalé časti z Fünfundzwanzig Stücke für drei Bassetthörner K439b, ale aj Adagio B dur K411/484a pre dva klarinety a tri basetové rohy, či tzv. „kánonické“ Adagio F dur K410/440d pre dva basetové rohy a fagot (na CD vo verzii tria basetových rohov). Predpokladáme, že zmienené diela Mozart skomponoval v rozmedzí rokov 1784—1786, kedy sa intenzívne zaoberal basetovým rohom. V tomto období tiež vrcholila popularita basetových rohov v kruhoch viedenských slobodomurárov. Zásluhu na tom mal nielen Mozart, ale aj samotní hráči, ktorí boli tiež členmi tohto spoločenstva.

Idea spojenia tria basetových rohov s tromi vokálnymi hlasmi pravdepodobne vznikla počas koncertov v dome známeho botanika Mikuláša Jozefa von Jacquina. Mozart na týchto „Hauskonzerte“ účinkoval ako interpret a prispieval aj autorsky. Premiéru tu mali viaceré experimentálne diela ako napríklad Kegelstatt trio K498, skomponované pre klavír, klarinet a violu, či zmienené Notturni. Predpokladá sa, že vokálne party (dva soprány a bas) v nich spievali členovia rodiny von Jacquin a na basetových rohoch hrali bratia Stadlerovci s Griesbacherom, alebo Lotzom.

Zdroj: HEVHETIA