Po tom, ako som už bola zvyknutá kvôli festivalom cestovať na druhý koniec Čiech, tých šesť kilometrov od Slovenských hraníc sa zdalo ako domáca pôda. Made of Metal v Hodoníne však nepritiahol Slovákov iba kvôli vzdialenosti.
Veď napokon, našlo sa tam mnoho Poliakov, niekoľko Talianov, Francúzov, párik Mexičanov, no niektorých rodnú reč som sa ani neodvážila rozoznávať. Podľa informácií organizátorov Čechy počas víkendu 15.-17. augusta hostili fanúšikov z viac ako dvadsiatich krajín. No napriek tomuto skutočne krásnemu zisteniu je ale smutné skonštatovať, že miestami areál zíval prázdnotou.
Niektorí boli natoľko odvážni, že zavítali do Hodonína už vo štvrtok, kedy mal festival ešte ďaleko od úplne dotiahnutej dokonalosti. Možno že sa našlo pár stánkov s občerstvením, stage, ako malý tak aj veľký, už stál na mieste a nemal v úmysle padnúť, no okrem toho sa ešte nebolo na čo pozerať. A tak tomu nebolo ani do oficiálneho začiatku festivalu, ktorý sa rozbehol prvou kapelou v piatok o jednej hodine poobede.
Prvý ročník Made of Metal sa ale ešte zapodieval s menšími nedostatkami. Zdalo by sa, že všetko podstatné sa zvládne pred skutočným začiatkom festivalu, no predsalen bolo ešte jasne pozorovať menší chaos a nejasné organizačné záležitosti najmä pre tých, ktorí mali neskôr festival spropagovať. No napriek spomínanému bola spokojnosť na pravom mieste, aj keď možno trochu neskôr, než by bolo dobré. Organizátori sa snažili spríjemniť festivalový zážitok každému jednému fanúšikovi, kládli otázky, zaujímali sa, či sú ľudia spokojní a určite si mnoho z odpovedí zobrali k srdcu. Budúci ročník by mal preto byť ešte lepší. No teraz k tomu podstatnému a to je hudba. Veď predsa, o tom celý festival bol.
MOM s hrdosťou niesol označenie festival symfonického metalu po celé tri dni. Na malom stagi sa predstavili začínajúce a ešte nie tak známe kapely, no s obrovským potenciálom. V prvý deň to boli Dragony či Desire for Sorrow alebo Passion of Hate s krásnym operným hlasom ich speváčky. Pľac pred pódiom napriek nie známym menám ale nezostával prázdny, a to hlavne vďaka veľmi rozumne rozpísaným časom jednotlivých kapiel na hlavnom a malom stagi. A tak sa ľudia mohli bez problémov presúvať z miesta na miesto a užiť si skutočne všetko.
Hlavný stage sa už ale niesol v duchu známejších mien. To najlepšie prišlo po šiestej hodine večer s Atrocity a ich spevákom, ktorý v prvý deň dostal pomyslenú medailu pre chlapa s najdlhšími vlasmi na festivale. A rozhadzoval nimi skutočne efektne. Po nich nasledovali Wisdom, maďarská power metalová kapela. Prilákali už omnoho väčšie množstvo ľudí pred hlavný stage a neukrátili svojich verných fanúšikov o kvalitný zážitok. Ale čo by to bol za metalový festival bez chlapov v sukniach, humoru, piva a rumu či iných posilňujúcich nápojov? Presne to sa krásne spojilo v jednom, keď škótski chlapci Alestorm vyšli na pódium. Piráti ozaj sršali humorom, ale hlavne kvalitnou hudbou a ich show stála za to. Až niektorým bolo ľúto, keď na konci svojho setu zišli z pódia, no tí, čo čakali prídavok, zostali mierne sklamaní. Ich vyhradený čas skončil a to znamenalo pauzu pre nazvučenie ďalšej kapely.
Luca Turilli’s Rhapsody, ktorá si so sebou na pódium priniesla aj premietanie krátkeho filmu o ich kapele, s hrdosťou zaujala miesto jedného s headlinerov prvého dňa. Spojenie fínskych, francúzskych a talianskych hudobníkov, ktoré si vymyslel Luca Turilli po odtrhnutí sa od Rhapsody of Fire, bolo vynikajúcou voľbou. Prvý deň sa ale končil a posledná kapela, Sirenia, to jasne a krásne podškrtla. No zároveň aj vyzdvihla potenciál Made of Metal a skutočnosť, že i malý začínajúci festival dokáže priniesť fanúšikom skvelé kapely.
Druhý deň Made of Metal začal o niečo skôr. Desiata hodina ráno je pre mnohých hotové peklo, hlavne pre festivalovou atmosférou a alkoholom unavených ľudí, no i tak sa predsalen pred malým stagom našlo niekoľko ranných vtáčkov. Ale tí, ktorí si dopriali poriadny oddych, sa ukázali v areáli až okolo obeda, či možno aj neskôr, kedy bolo jasné, že čochvíľa vystúpia najväčšie ťaháky toho dňa.
Mnohé kapely na Made of Metal potešili oči mnohých a sluch všetkých ženskými členkami svojich kapiel. Ale jediná čisto dievčenská kapela bola Crucified Barbara. Tieto švédske dievčatá sú rozhodne skvelé hudobníčky a ich hudba je chytľavá. No možno že by im trochu nezaškodilo pohnúť sa od svojich mikrofónov ďalej ako na meter a viac komunikovať s publikom. Úprimne, ak niekto čakal aj vizuálny zážitok, najmä spojený s tým, že je to čisto dievčenská kapela, trochu sa prerátal. Veď snáď nabudúce.
Dievčenská kapela a či nie, ten vizuálny zážitok predsalen prišiel. A ešte s lepšou hudbou. Stream of Passion, či Leave’s Eyes majú speváčky nie len perfektné na pohľad, ale ich hlasy naháňajú zimomravky. Nehovoriac o zvyšku kapely, ktorý svoje klenoty krásne dopĺňa. Hovorí sa, že čím viac hudobníkov na pódiu, tým väčší zážitok je istejší. Haggard so svojimi osemnástimi členmi to mal v sobotu večer potvrdiť. Kombinácia opery, mnohých nástrojov a growlu si síce nájde svojich priaznivcov, ale niekedy je skutočne menej viac. Najmä, ak operné hlasy boli zatieňovaná growlom speváka a niekedy človek nevedel rozoznať, či skončila jedna pesnička a začala druhá, alebo sú tie melódie v jednej skladbe až tak rozdielne. Nehovoriac o problémoch s nazvučením, ktoré túto kapelu sprevádzali aj napriek oneskorenému začiatku. Druhý deň sa ale skončil poslednou kapelou Dream Evil až krátko po druhej hodine v noci a s krásnym zážitkom z perfektnej hudby týchto švédskych heavy metalistov sa hneď zaspávalo lepšie.
Ako dlhým dňom, tak aj počasím uťahaní fanúšikovia, keďže striedavo lialo ako z krhly a pálilo slnko, na sebe v posledný deň Made of Metal nič nedali poznať. Možno že si pospali o čosi dlhšie a tak kapely, ktoré posledný deň začínali, hrali pred poloprázdnym pľacom. Postupne sa však areál zapĺňal, aj keď o čosi pomalšie, než dni predtým. Prvá kapela, ktorá rozhodne stojí za zmienku je švédska formácia Gormathon. Pomerne mladá, ale rozhodne s obrovským potenciálom. Ich spevák, Tony Sunnhag, ktorý mimochodom prevzal štafetu v najdlhších vlasoch po Alexovi Krullovi a ešte to doplnil o poriadne dlhú bradu, má neuveriteľný hlasový rozsah. Od hĺbok, ktoré naháňajú po chrbte mráz a pritom sú neskutočne čisté, až po výšky, ktoré dokáže krásne utiahnuť napriek tomu, že sú mu hĺbky prirodzenejšie. A ešte keď to pomedzi dokáže doplniť o čistý jednoduchý spev, je to hotová lahôdka pre uši.
Po týchto skvelých Švédoch prišli na rad Holanďania Heidevolk a Španieli Dark Moor, no najviac ľudí sa začalo schádzať pod pódiom až pri vystúpení ďalšej švédskej kapely, Amaranthe. Melodický death metal s popovými melódiami je charakteristický pre túto formáciu pozostávajúcu až z troch spevákov. Stále usmievavá Elize, plná energie rozdávala bozky na každú stranu, bassgitarista Johan hneď na začiatku dokonale vyburcoval dav keď skákal z bedne na bedňu a strúhal všelijaké opičky a grimasy. No a nový screamer Henrik vôbec nezostal pozadu. Kapelu perfektne doplnil až by sa zdalo, že žiadna zmena medzi nimi nenastala. Osobne sa už ich nového albumu neviem dočkať a rovnako ani tour, ktorá s ním bude spojená. Aj keď, treba uznať, že zakričať „spasiba“ medzi rozvášnených fanúšikov v myšlienke, že práve to je české „thank you“, bol tak trošku krok mimo. No pevne verím, že Elize sa iba náhodou poplietli jazyky a žiadne geografické znaky za tým neboli.
Posledný deň a zároveň celý festival sa ale nezadržateľne blížil ku koncu. Krátko pred deviatou hodinou večer vyšli na pódium Ensiferum, fínski melodickí folkmetalisti, ktorí spolu s Therion boli absolútnou čerešničkou na torte s nápisom Made of Metal 2014. Práve švédska banda Therion ukončila prvý a snáď nie posledný ročník symfonického festivalu v Hodoníne. Celé tri dni sa vyznačovali kvalitnou hudbou a aj keď organizátori niečo precenili a niečo podcenili, už teraz sa teším na druhý ročník a to, čo prinesie. Je viac než jasné, že to bude zaujímavé.
Made of Metal, držíme palce!
Napísala: Zuzana Tomková
Foto: Zuzana Tomková
