Medzinárodná súťaž hraných filmov na MFF Art Film láka na žánrovú rozmanitosť a ponúka unikátny titul aj zo Slovenska

Jednou z najatraktívnejších súťaží 30. ročníka Medzinárodného filmového festivalu Art Film bude Medzinárodná súťaž hraných filmov. Tá je otvorená filmovým režisérom zo sveta, ktorí v profesionálnych podmienkach vytvorili svoj prvý, druhý alebo tretí dlhometrážny hraný film po 1. januári 2023. V aktuálnom ročníku súťaže možno nájsť snímky rozličných žánrov z rôznych kontinentov. Významné zastúpenie v ňom má triler, no súčasne sekcia ponúka aj komediálny, hudobný, či originálny slovenský tanečný titul. Zostavovateľom sekcie je umelecký riaditeľ festivalu Martin Palúch, ktorý uvádza: „Absolútna väčšina zo súťažných snímok v posledných mesiacoch zarezonovala aj na významných svetových filmových podujatiach. Ide o výrazné režijné počiny a sme veľmi radi, že sa ocitli vo vzájomnej konkurencii v atraktívnej súťažnej sekcii Art Filmu.“

Snímka ZLÝ HEREC mexickej produkcie rozpráva napínavý príbeh o sexuálnom zneužití herečky jej kolegom počas nakrúcania filmu. Daniel tvrdí, že je nevinný, Sandra hodlá vzniesť obvinenie, produkčný tím by najradšej všetko zamietol pod koberec, aby sa zabránilo škandálu. Režisér Jorge Cuchí, ktorý sa vo svojich filmoch venuje najmä otázkam spravodlivosti, necháva publikum, aby sa samo rozhodlo, aký rozsudok vynesie na základe drobných nuáns a faktov podávaných v dráme s prvkami trileru. Snímka komplexne zobrazuje osobnosť obete aj obvineného a obecenstvu neustále podsúva pochybnosti a protichodné informácie o tom, čo sa vlastne stalo. Každá diváčka aj divák musí dospieť k vlastnému záveru. 

V alternatívnej prítomnosti či veľmi blízkej budúcnosti sa odohráva príbeh sci-fi snímky INÝ KONIEC. Pri autonehode Sal stratil nielen svoju milovanú Zoe, ale spolu s ňou aj zmysel života. Nádej, že sa s ňou ešte niekedy stretne však nezomrela. Jestvuje totiž moderný spôsob, ako Zoe priviesť k životu, hoci len na krátky čas. Obnoviť jej myseľ sa dá len s pomocou darcovského tela inej ženy. Sal tak musí nájsť dobrovoľníčku, ktorá mu umožní sa so svojou láskou navždy rozlúčiť. Ozveny so svetových festivalov chvália okrem originálneho námetu aj herecké výkony ústrednej dvojice – mexického herca Gaela Garcíu Bernala (Sal) a aktuálnej hviezdy európskeho filmu Renate Reinsve (Zoe), ktorú preslávila úloha v snímke Najhorší človek na svete. Než sa režisér INÉHO KONCA Piero Messina vydal na vlastnú umeleckú dráhu, pracoval ako asistent réžie na snímkach Veľká nádhera a Tu to musí byť Paola Sorrentina. Keďže sa jeho vlastné snímky ocitajú v hlavných súťažiach svetových filmových festivalov, je isté, že Messina svoju kvalitnú režisérsku školu využíva naplno. 

Mira má šestnásť rokov a na škole v Himalájach dosahuje skvelé výsledky. Doteraz nepomyslela na lásku ani nič, čo je s ňou spojené. To všetko sa zmení, keď stretne nového žiaka Sriho. Mira zrazu objaví celkom nové rozmery svojho emocionálneho sveta. Prežívanie nových túžob a rebélie jej však skomplikuje matka, ktorá istým spôsobom tiež zatúži po chlapcovej pozornosti. Čím viac sa prehlbuje vzťah Sriho a Miry, tým viac trpí vzťah dcéry a matky. Debut DIEVČATÁ SÚ UŽ RAZ TAKÉ indickej režisérky Shuchi Talati je odzbrojujúci tým, ako presne zachytáva vzrušenie z prepukajúcej romantiky a zraniteľnosť mladých aktérov lásky, aj keby sa jeden taký mal skrývať v tele dospelej ženy.

Úspešná talianska hudobníčka a herečka Margherita Vicario uchopila po prvý raz režisérske opraty a nakrútila hudobnú kostýmovú drámu GLORIA! – príbeh o mladej Terese, ktorá po narodení svojho nemanželského syna žije v katolíckom inštitúte Sant’Ignazio pre odvrhnuté ženy. Píše sa rok 1800 a v Taliansku prevláda hudobný barok. Ten sa však v debutovom titule Margherity Vicario mieša s omnoho modernejšími štýlmi, a to vďaka tichej a nenápadnej Terese, ktorá oplýva mimoriadnym skladateľským talentom. Do prostredia nechcených žien Teresa vnáša nielen magickú hudbu, ale aj spoločenské princípy, na ktoré by sa v tej dobe nikto neodvážil pomyslieť. 

S podobnou témou, no podstatne temnejším prevedením prichádza aj DIEVČA S IHLOU, krajne znepokojujúci film režiséra Magnusa von Horna, ktorý bol zaradený do výberu festivalu Cannes 2024. Karoline je krátko po konci 1. svetovej vojny nezamestnaná a čaká dieťa s mužom, ktorý nie je jej manžel. Odmietnutá spoločnosťou sa pri amatérskom pokuse o interrupciu zoznámi s Dagmar, ktorá Karoline sľúbi, že jej pomôže nájsť pre dieťa adoptívnu rodinu. Lenže Dagmar je v skutočnosti niekým úplne iným, než za koho sa vydáva. Monochromatická štylizácia filmu a stiesňujúca mizanscéna stelesňujú príbeh inšpirovaný skutočnou udalosťou, jedným z najšokujúcejších kriminálnych prípadov v histórii Dánska. 

Množinu debutantských snímok v Medzinárodnej súťaži hraných filmov dopĺňa film REI japonského režiséra menom Toshihiko Tanaka. Jeho osobná filmárska história sa začala písať len nedávno, keď sa počas pandémie koronavírusu rozhodol nakrútiť príbeh tridsiatničky Hikari. Meno Rei je rodovo neutrálne krstné meno a v Japonsku predstavuje prázdny charakter, ktorý sa naplní a získa svoj význam až vtedy, keď sa spojí s inými. Hikari cíti vo svojom živote veľkú prázdnotu. Keď na ostrove Hokkaido spozná nepočujúceho fotografa Masata, pocíti, že nadviazanie nového vzťahu by mohlo zahnať jej osamelosť a pochybnosti o zmysle svojej existencie. Mladý filmár, ktorý si za svoje dielo odniesol cenu Tiger z festivalu v Rotterdame, nakrútil silnú drámu o nadväzovaní vzťahov so všetkým dobrým aj zlým, čo k tomu patrí. 

Prvotina režisérky Louise Courvoisier s názvom PANEBOŽE! zobrazuje prostredie francúzskeho vidieka, z akého pochádza aj samotná autorka. Ústredným hrdinom komediálnej drámy je sotva dospelý Totone, ktorému náhle zomrie otec, a tak je chlapec nútený skutočne dospieť, postarať sa o mladšiu sestru a rodinný statok. Finančná tieseň ho dovedie k účasti na súťaži o najlepší syr, ktorá víťazovi ponúka štedrú výhru. Aby Totone vyrobil víťazný syr, musí predtým vykonať niekoľko rozhodnutí, ktoré otestujú jeho čerstvú dospelosť. Všetky zložky tohto hrejivého filmu, či už strih, hudba, ale aj výkony nehercov – autentických vidiečanov, svojsky vystihujú metaforu dospievania, zodpovednosti a prerod chlapca na činorodého muža. Snímka mala svoju svetovú premiéru na festivale v Cannes 2024, kde získala Cenu mládeže v sekcii Un certain regard.

Pred šiestimi rokmi si dánsky režisér Gustav Möller získal divácku priazeň a tiež množstvo prestížnych festivalových cien komorným trilerom Tiesňové volanie, a to aj priamo na festivale Art Film, ktorý snímke udelil Modrého anjela za najlepší hraný film a tiež za najlepčí mužský herecký výkon pre Jakoba Cedergrena v hlavnej úlohe. Möllerova nová trilerová dráma DOZORKYŇA má nemenej pútavý námet, a aby sa na ňom mohlo publikum plnohodnotne zúčastniť, bude si musieť znova potrápiť vlastnú predstavivosť. Hlavnou hrdinkou je Eva, zásadová dozorkyňa dánskej väznice, ktorá neskrýva svoju starostlivosť a úprimný záujem o väzňov a ich dobré správanie. S príchodom nových odsúdených sa však Eva dostáva to tiesnivej situácie. Jedného z väzňov totiž spoznala. Rozhodne sa konať a možno urobí aj niečo, čo sa prieči jej zásadám. Chce, aby ju preložili do najstráženejšej časti väznice, aby bola bližšie človeku, ktorý prebúdza jej minulosť. Psychologický triler núti divákov a diváčky uvažovať nad tým, čo sa ženie hlavou hrdinky a aké sú jej ďalšie zámery. Napätie a tajomnosť teda nebudú chýbať ani druhému, veľmi očakávanému filmu Gustava Möllera, filmára, ktorý má mimoriadne podrobný prehľad o fungovaní dánskych inštitúcií, akými sú policajné stanice, psychiatrické liečebne či v tomto prípade väznice. 

Príbeh drámy ZBOHOM, JÚLIA, prvého celovečerného hraného filmu režiséra Mohameda Kordofaniho, sa odohráva v celkom nedávnom období sudánskej histórie, kedy pred rokom 2011 sa kresťanskí južania usilovali o odčlenenie od moslimského severu. Vo filme sa bohatá moslimka a bývalá speváčka Mona ujme južanskej vdovy Julie a jej syna Daniela, aby po smrti otca rodiny nezostávali na ulici. Medzi ženami vzniká silné priateľstvo, a to aj napriek ich rozdielnemu náboženskému a kultúrnemu pôvodu. Jedna z nich však v sebe drží tajomstvo, ktoré by vrúcny vzťah mohlo fatálne zasiahnuť. Snímka sa v roku 2023 stala vôbec prvým sudánskym titulom zaradeným do sekcie Un certain regard na festivale v Cannes a hneď získala aj Cenu slobody. Príbeh o vine a priateľstve sa odvtedy teší medzinárodnej chvále a uznaniu. 

Originálny dystopický triler ZENIT režiséra Györgyho Kristófa, rodáka z Košíc, vyrozpráva príbeh o dynamike moci a formovaní politickej scény nielen vo východnej a strednej Európe počas posledných dekád, a to netradične pomocou tanca a pohybu. „Toto dystopické sci-fi vychádza z našej traumy z politických zmien, ktoré nastali po páde komunizmu v roku 1989 v krajinách východnej Európy a bohužiaľ trvajú dodnes. Je to reflexia zneužívania moci, korupcie aj sily zjednoteného hlasu ľudí,” hovorí György Kristóf a dodáva: „Som presvedčený, že je možné rozpovedať zrozumiteľný filmový príbeh bez slov, len prostredníctvom tanečného jazyka. Aj keď sme sa snažili, nedokázali sme nájsť žiadnu vhodnú referenciu pre náš projekt.” Príbeh unikátnej snímky sa točí okolo väzňa, ktorý mal oslobodiť seba aj svojich súpútnikov. Vodcovstvo skupiny v ňom však prebudí túžbu po moci. Hlavným choreografom snímky je medzinárodne uznávaný slovenský choreograf Anton Lachky, ktorý už dvadsať rokov vedie úspešný tanečný súbor v Belgicku.

O udelení prestížnych ocenení Modrý anjel za najlepší film, najlepšiu réžiu a najlepší ženský a mužský herecký výkon v Medzinárodnej súťaži hraných filmov na MFF Art Film rozhodne trojčlenná odborná porota. Jej prvou členkou je ukrajinská vizuálna umelkyňa a filmárka Anna Kryvenko, žijúca v Prahe a Kyjeve. Absolvovala štúdium v Centre audiovizuálnych štúdií Filmovej a televíznej fakulty Akadémie múzických umení. Jej prvý celovečerný dokumentárny film Môj neznámy vojak (2018) získal Zvláštne uznanie na festivale Zagreb Dox. Najnovší celovečerný rozpracovaný projekt Slunce živých mrtvých bol uvedený na Medzinárodnom filmovom trhu na MFF Cannes 2020. Porotcom bude aj kurdsko-švajčiarsky filmár Mano Khalil, ktorý vyštudoval na VŠMU réžiu hraného filmu pod vedením profesora Stanislava Párnického. Od roku 1996 žije vo Švajčiarsku, kde pracuje ako režisér a producent. Jeho celovečerná dokumentárna prvotina Včelár (2013) zvíťazila na festivale DOK.fest v Mníchove. Po debutovom celovečernom hranom filme Lastovička (2016) nakrútil dokument Hafis & Mara (2018) a semibiografickú drámu Susedia (2021). Tretím členom odbornej poroty bude slovenský režisér Marek Kuboš. V 90. rokoch patril do výraznej generácie mladých slovenských dokumentaristov. Je autorom oceňovaných snímok Cesta fotografa (1995), Žel. st. 2. tr. Kraľovany (1998) či Taká malá propaganda (2001). V roku 2018 nakrútil svoj režijný dlhometrážny debut Posledný autoportrét a neskôr aj druhý dlhometrážny film ± 90 (2022).

TS