Stará známa značka Dead Fish Production nám naservírovala v jeden októbrový večer bohatú večeru o piatich chodoch v zmesi tých tvrdších štýlov rockovej hudby.
Bohužiaľ, prafrázujúc slová Alessandra Scottu z filmu Cisárov Pekár: „Snad géniové zodia káli, snad osmapadesátá vyšší inteligence spikli se proti Petrovi Závodskému“ a tak návštevnosť akcie určite viac ako pokrivkávala za očakávaniami či už organizátora alebo účinkujúcich. Tí však napriek tomu predviedli, ako sa kalí ocel. Môj neskorší príchod znamenal, že do Randalu vchádzam niekedy ku koncu setu mladých Švédov Wasteland Skills a s odstupom času musím skonštatovať, že ich hudobná zložka bola natoľko priemerná, že si z nej nepamätám nič, okrem klasicky nacvičených metalcoreových postupov, ktoré nemajú šancu posunúť kapelu do budúcna niekam k neskorším a tým pádom aj dlhším hracím časom.
Následujúci trojblok mi len potvrdil priepastný rozdiel v kvalite ich produkcie. Napriek tomu, že v ten deň vystupovali ako headlineri Hatesphere (DK), nemohol som sa zbaviť pocitu, že tak Sybreed (CH) ako aj Mnemic (DK) odpálili rovnako dlhé sety a tým pádom si tieto tri bandy počas celého turné úlohu headlinera iba striedajú. Čo sa týka odozvy v publiku, mám dokonca pocit, že Sybreed boli v ten večer najviac očakávaným zoskupením. Bohužiaľ nepríliš zrozumiteľný zvuk, spolu s nepresvedčivým výkonom frontmana vo mne nenechal práve najlepší dojem z môjho prvého stretnutia so Švajčiarmi. Ich industriálom a djentom napáchnutý crossover by si zaslúžil oveľa lepšiu zvukovú kulisu.
O to viac ma potom prevalcovali Mnemic, ktorí naopak za pomoci hutného a konkrétneho zvuku potvrdili štatút výbornej koncertnej kapely. Technické prog-crossoverové riffovanie v rôznych stupňoch podladenosti, suverénny výkon Guillauma Bideaua či už v revaných alebo čistých polohách a takisto komunikácia s publikom zbavená trápnych metalových póz, takto nejako si predstavujem príjemne strávených 40 minút v zajatí koncertného metalu J. Po ich uplynutí viacero ľudí opustilo sál. Prečo – to pre mňa ostáva záhadou, veď Hatesphere nie sú žiadna béčková kapela a ich gitarový thrashing považujem za vybrúsený do dokonalosti, je len málo kapiel (pokiaľ je vôbec nejaká) ktoré dokážu tak intenzívne „hobľovať“ v najvyššej tu-ca-tu-ca rýchlosti. J Za podpory ostrého ale pre tento štýl hudby príznačného zvuku nám kvinteto predstavilo prierez ich doterajšou tvorbou, ktorý zavŕšili dva songy z pre mňa doteraz neprekonanej dosky „The Sickness Within“.
Po tomto hudobne veľmi vydarenom večere ostáva len dúfať, že nízka návštevnosť neodradí Dead Fish Production od organizovania ďalších akcií v Bratislave.
Napísal: Alex Sucháček
Foto: Jana
