V utorok nám konečne začalo snežiť. A v stredu, 29. novembra 2023, sa mohli „inak obdarení“ tešiť na ďalší „zázrak“. V Alfa sále Košického kultúrneho centra Kulturpark sa konal už siedmy ročník benefičného podujatia Veľa lásky pre deti s mentálnym postihnutím. Sedmička je mojím šťastným číslom a tak niet divu, že bol tento ročník úspešný. Pre osoby s mentálnym a zdravotným postihnutím ho pripravilo Občianske združenie Milan Štefánik.
Ale poďme pekne po poriadku. Pripraviť podujatie nie je také jednoduché. Preto od rána vládol v sále čulý ruch. Chalani i dievčatá, dobrovoľníci, nosili krabice. Ukladali stoly. Vešali banery. Umiestňovali plagáty. Pripravovali občerstvenie. Chystali šatne pre účinkujúcich. Kontrolovali, či je všetko na svojom mieste. Tesne pred obedom ešte podonášať hudobné nástroje. Doladiť zvukovky. Pripraviť farebné tričká pre „inak obdarených“. A môže sa začať púšťať.
Prvé farebné tričká v sále sa objavujú s prvými tónmi hudby. Moderátor podujatia Roman Juraško všetkých pozýva na tanečný parket. Mikrofónu sa ujal na poslednú chvíľu za svoju kolegyňu, Dianu Hágerovú, ktorá nemohla prísť. A išlo mu to skvele. Uviedol Zumbu s Peťkou. Ale na parkete nie je sama v zumba oblečení. Je s ňou i Julka. Keby ste nevedeli, tak to som ja. Lákali sme deti latino hudbou. Veselé tóny v spojení s tancom. Skúsime to spolu? krok vpred. Krok vzad. Ruky pridať. Otočka a zatlieskať. Pochytať sa za ruky. Urobíme hada. A keď zaznela pieseň Veľa lásky, všetci sa chyťme a spravme krásny spoločný kruh v objatí. „Títo ľudia, pre ktorých to robíme, to sa mi najviac na nich páči, že oni bezpodmienečne tú lásku dávajú. A je to krásne, je to vidieť bez nejakých bočných úmyslov.“ Ešte pár piesní. Potlesk. A moderátor ešte ani nestihol vyzvať „inak obdarených“ a už sami prišli dať darčeky, ktoré vyrobili, Peťke a Julke. Peťka to vystihla krásne. „Úžasné je to vidieť. Krásne. Keď niekto vôbec pre vás niečo vyrobí. Donesie. Už len to, že na vás myslí, tak to je najkrajšie, čo môžete dostať. A je to jedno, či je to len objatie, alebo či si vás pamätá z minulého podujatia. To je najviac čo človek môže dostať.“
Roman Juraško z pódia víta ešte raz všetkých. „Stačí, keď sa človek ide pozrieť na to ako reagujú všetci ktorí sú tu. Koľko radosti majú oni, majú umelci. Proste strašne veľa lásky. Koniec koncov, ono sa to volá že Veľa lásky. Takže nie je to úplná náhoda. Tu cítiť a vidno, že týmto mladým ľuďom, starším ľuďom alebo deťom, to robí obrovskú radosť.“ Hneď si k sebe pozýva Gabiku Bačovú, sympatizantku Občianskeho združenia, Milana Štefánika, organizátora podujatia. Milan má v rukách krásny obraz od maliarky Henriety Rojkovej s motívom tohto ročného Veľa lásky. Kam poputuje dnes? Moderátor pozýva Miriam Demkaninivú zo zariadenia Ondava – DSS Rakovec nad Ondavou. Práve k nim poputuje, aby pripomínal v zariadení dnešný deň plný zážitkov. Pred prvým hudobným hosťom pár pokynov. Kde je občerstvenie a hlavne, kde sú tvorivé dielne. Čo si dnes môžete vyskúšať? Enkaustiku – maľbu horúcim voskom. Maľovanie na tričká i plátno. Maľovanie a zdobenie drevených makiet. A ak sa chcete zmeniť na vílu, piráta, či mačku, šikovné dievčatá vám pomaľujú tvár.
Ale poďme už na hlavný program. Kto dnes bude prvý? Samuel Tomeček. Spevák, skladateľ, hudobník. Neprichádza sám. Na „pomoc“ si zobral svoju sprievodnú kapelu Milujem Slovensko band. Chlapcov dopĺňa i zástupkyňa nežného pohlavia, speváčka Katka Ščevlíková. „Bolo to famózne. Famózny zážitok pre mňa. Úžasná energia. Ja mám teraz štvornásobné srdce. Ďakujem všetkým ľuďom, ktorí organizujú takéto niečo pre ľudí, ktorí aj nám spôsobili zážitok, nie že my sme prišli spôsobiť. Takže úžasné. Ďakujeme za pozvanie.“ Pre divákov si pripravili zmes známych piesní od Michala Dočolomanského, Miroslava Žbirku, Mariku Gombitovaj, Karola Duchoňa, Jany Kirschner, Richarda Mullera, ale i autorských piesní. Diváci sa teda mali na čo tešiť. Veď kto by nepoznal Lipovú chyžku, či V období dažďa. Dáme si aj na ľudovú nôtu – A ja taká čárná …veď sme na východe. Po anglickej piesni už diváci spievajú so Samom Najkrajší deň. Pre niektorých je dnešný naozaj jeden z najkrajších. Pribúdajú ďalšie a ďalšie hity. A nad hlavami transparenty. „Ja sa veľmi teším. Jak som hovoril že s Romanom Juraškom, že toľko transparentov som nemal ani na Superstar.“ Po schodoch, Čerešne, Čardáš dvoch sŕdc. Ešte jednu východniarsku. A ja taká dzivočka… a všetci : cingy-lingy-bom. Odkaz od Samuela pre všetkých v jeho piesni Nech sa darí. Tak nech sme dnes všetci šťastní. Lebo k tomu stačí naozaj málo. Veľký potlesk. „Toľkoto veľa lásky, koľko dostaneme na takejto jednej akcii, tak to niekedy nemáme ani za pomaličky celý rok.“ A znova darčeky od „inak obdarených“. „Ja som bola úplne dojatá. A oni nosili tie dary. Je to úžasné, že to dokážu všetko urobiť. S akou láskou to potom tomu človeku dajú.“
Chvíľu na výmenu nástrojov treba využiť. Na pódium prichádzajú dvaja Jakubovia. Jasík a Štefánik. Obaja zo spoločnosti SPIG. Že neviete, aká je to spoločnosť? No predsa tá, čo pomáha ľuďom „inak obdareným“. Kompenzačné pomôcky. Na ktoré máte nárok. Ako ich získať. Ako s nimi pracovať. To všetko vám veľmi radi vysvetlia.
Na pódiu cimbal a basa. Kto to prichádza? Cigánski diabli. Známi už na celom svete. Ich umenie poznajú na piatich kontinentoch. Svojou hudbou pritiahli pozornosť v svetových koncertných sálach, ale aj na Olympijských hrách. Repertoár tvorí zmes originálnych virtuóznych skladieb s nezvyčajnými hudobnými kombináciami a riadnou dávkou temperamentu. Nikdy neodmietnu pozvanie na benefičné podujatie, kde hrajú pre ľudí s postihnutím. „Benefičnú akciu tohto druhu už podporujeme niekoľko rokov. A považujeme to za nejakú takú povinnosť pomáhať aj takým handicapovaným ľuďom. A vždy urobíme všetko pre to, aby sa nám podarilo prísť a pomôcť.“ Prvé ťahy sláčikom po strunách huslí a už je cítiť miešanie etna, folklóru, cigánskej hudby. Bashavel sa začína. Čardáš dvoch sŕdc. Oči čornije hľadeli spoza violončela. Poďte si zaspievať s nami. Pýtala sa mamička, Široká cestička. A teraz cimbal naplno. Krásne sólo. K nemu sa pomaly pridáva kontrabas. Montyho čardáš. A čo by to boli za Cigánski diabli, keby nezahrali Cigáni idú do neba. Temperament a radosť z hudby je cítiť v celej sále. Veľký aplauz a plná náruč darčekov pre kapelu. A je ich veru dosť. Veď Ernest Šarközi má náruč veľkú. „Musím povedať, že Je fantastický pocit, keď ešte takýto ľudia dokážu vlastne sa postarať o to , aby nás vedeli obdarovať. Je to pre nás úplne že očarujúce, že takýto ľudia si dajú prácu a majú pocit, že chcú urobiť niekomu radosť. Takže, dole klobúk pred nimi.“
Prichádza milá, ale aj ťažká povinnosť. V Sále sa to už od začiatku koncertu hemžilo transparentmi a mávadlami s rôznymi nápismi, obrázkami, fotkami. Je čas oceniť snahu „inak obdarených“. Dnes vyberá Gabika Bačová, Milan Štefánik a Roman Juraško. Nie je to veru ľahké. Ale nakoniec vyberajú 5 finalistov. Poďte k nám na pódium. Ktorý je ten naj? Rozhodne publikum svojim potleskom. Výsledok je jednoznačný. Nezúfajte. Všetci, ktorí priniesli transparent, mávadlo, budú odmenení aspoň malým darčekom. Darčeky dostáva aj Roman Juraško. „Človek si uvedomí, že koľko energie museli vložiť do toho, aby niečo pripravili. O to viac si to cení, lebo je to adresné, také osobné. A je to pekné. Človek ani neočakáva že niečo dostane. O to viac ho poteší, možno prekvapí, keď niečo malé, drobné dostane.“
Ideme do finále. Kto to tu dnes uzavrie? Tuto spoza hory, z Prešova, si dnes odskočili chlapci z Komajota. Na hudobnej scéne účinkujú od roku 2005. môžu sa pochváliť i titulom Slávika a Aurela v kategórii objav roka. Zúčastnili sa i súťaže Eurovízia. Tento rok bol pre nich prelomový. Zmenilo sa zloženie kapely. Líder Martin Husovský sa ale nevymenil. „Ja vždy rád prídem tam, kde sa to dobro dá krájať. Možno to bude znieť ako fráza, ale dnes to naozaj tak bolo. A mám z toho dobrý pocit. Ja som vždy veľmi rád, keď niekoho môžem potešiť tým, že zahrám.“ Typické klávesy na úvod piesne. Vo vreckách. Texty zo života. Ukradnutý. Výrazná gitara. Verím, že sa dnes dobre bavíte. Iba… jeden deň máme tento koncert. Baladické sa striedajú s tanečnými piesňami. A ruky hore. Pridajte sa tlieskaním. A zaznievajú i najznámejšie. Ráno v novinách a Mesto v nás. Sú tu aj Prešovčania v publiku? Áno. Tak táto je pre Vás. Skvelá gitara, klávesy a text v novej pesničke Pušný prach. Pridáme trocha na bubnoch. Dnešný koncert uzatvára tiež jedna zo starších a známych – 7 dní. Aký som ja, akí sme my … no dnes predsa úžasní. Počuť to i na potlesku detí a na darčekoch, ktoré si pripravili i pre tohto účinkujúceho. „Je pekné sa obdarovať navzájom. A že si môžeme brať príklad. Myslím si že práve tie Vianoce, čo sa blížia, sú dôkazom, že nie drahé dary, ale dary zo srdca majú hodnotu.“
Je tu koniec. Posledné fotky. Podpisy. Čo dodať na záver? Veľké ďakujem. Komu patrí? V prvom rade organizátorovi podujatia, Milanovi Štefánikovi. Ale nie len jemu. Ďakujem patrí dobrovoľníkom, podporovateľom, sponzorom. A všetkým, čo dnes prišli zabaviť sa do Kulturparku. Odkaz od Romana Juraška: „Vieme, že niektoré veci nevieme zmeniť. Každopádne všetci, ktorí sem prišli chceli priniesť trošku radosti. Ak sa nám to podarilo, tak máme veľkú radosť.“ A my sa s tou radosťou podelíme s vami znova o rok. Tešíme sa na Vás.
Text: Júlia Platková
Foto: Milan Maršalka, Marek Vaco
Video Andrej Budai
