S Jánom, ktorý oslavuje svoje meniny 24. júna, sa viaže veľa magických zvykov. Tradovalo sa, že v tento deň majú najväčšiu moc všetky živly – zem, vzduch, voda aj oheň. Súvisí to, samozrejme, s tým, že na tento deň pripadá Letný slnovrat. A tak naši predkovia zakladali vatry, zbierali bylinky a robili množstvo ďalších úkonov, ktoré ich mali ochrániť v ďalšom období. Rovnako fascinujúce boli pre ľudí aj svätojánske mušky, ktoré dostali ľudové pomenovanie práve po Jánovi. A ich čarovné vyžarovanie neprestáva prekvapovať doteraz.
Bioluminiscencia, teda vyžarovanie viditeľného svetla živými organizmami, je jav, ktorý zaujal aj Tomáša Hulíka, známeho fotografa, dokumentaristu a Nikon ambasádora, práve tým, že okrem svät ojánskych mušiek majú podobnú vlastnosť už len niektoré huby a morské živočíchy. Svätojánska muška ho vydáva v období zvýšenej reprodukčnej aktivity ako rozpoznávací signál medzi samcami a samičkami. Samčeky lietajú a slabo pri tom svietiac hľadajú samičky, ktoré ležia v tráve a naopak, na rozdiel od samčekov, svietia veľmi výrazne, hoci nevedia lietať. Svetlušky sú aktívne v krátkom časovom období počas roka najmä v noci približne od 22.00 do 01.00 hodiny. Svoje svetielka môžu svojvoľne zapnúť a vypnúť. „Svetlušky som fotil v okolí Bratislavy, v Devínskej Novej Vsi a v Malých Karpatoch. Ich svetielkovanie ma fascinuje,“ hovorí fotograf Tomáš Hulík a dodáva: „Pohyb svetlušiek sa začína a rastie najmä po zotmení, takže k ich nafoteniu potebujete okrem značnej trpezlivosti aj dobrú fototechniku. Fotil som Nikonom D850 a použil som clovnový objektív Nikkor 1,4 alebo 2,8. Musel som nafotiť veľa fotografií, takmer sto, kým som dostal tieto výsledné.“
Svetlušky svätojánske (Lampyris noctiluca), ľudovo známejšie aj ako Svätojánske mušky, svetielkujú najmä okolo Jána, kedy sa traduje, že najväčšiu moc majú všetky živly – zem, vzduch, voda, aj oheň. Preto sa počas najkratšej noci v roku zvykli páliť jánske ohne a vatry, všetci okolo nich tancovali a spievali. Ohňu sa pripisovala magicko – očistná funkcia, ohne sa počas tejto noci zakladali a pálili po celej krajine, okrem iného aj s cieľom prilákať dážď. V indoeurópskej mytológii starých Slovanov sa slnovrat chápal ako začiatok novej etapy vhodný na regeneráciu síl prírody aj človeka. Obrady letného slnovratu sú sústredené na 24. jún, deň Jána Krstiteľa, keď pohanský obrad dali ľudia postupne do súvislosti s kresťanskou tradíciou. Na Jána sa nesmelo sadiť ani prať.
So svätojánskymi muškami sa spája aj táto povera: Človek, ktorý vraj chytil svätojánsku mušku a nosil ju pri sebe, mal odvtedy šťastie. Tak čo, skúsite to tento rok i vy?
Tomáš Hulík *1976
Vyštudoval environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, pôsobí ako fotograf a dokumentarista, ambasádor techniky Nikon, aj ako autor a spoluautor viacerých významných prírodopisných dokumentov. Pravidelne prispieva do magazínov GEO, National Geographic, Universum, Lidé a Země. Žije v Bratislave.
Zdroj: TS