Konečne. To si isto mnohí pomysleli, keď im prišla pozvánka na 11. ročník benefičného koncertu pre osoby s mentálnym a zdravotným postihnutím Objatie tónov. V netradičnom termíne, v nedeľu 6. júna 2021, ale o to s väčším nadšením, ho pre „inak obdarených“ pripravilo Občianske združenie Milan Štefánik v spoluprácis Občianskym združením Ostrov v Leviciach a Beátou Miškovičovou. Dobrovoľníci pripravili všetko tak, aby koncert, občerstvenie pre divákov, spĺňali aktuálne epidemiologické opatrenia. Slnkom zaliate historické nádvorie Levického hradu ponúklo priestor s úžasnou atmosférou.
Posledné úpravy. Ešte doladiť zvuk. Pripraviť farebné tričká pre prichádzajúcich hostí. Dezinfekčná hliadka v plnej zbroji. Teplomer. Dezinfekčné obrúsky. Môžeme začať.
Hľadisko sa pomaly zapĺňa. Na pódium prichádza moderátor podujatia – Richard Vrablec. Pol roka čakal na tento moment: „kedy budem môcť moderovať. Aby som to dobré, čo sa naakumulovalo za 6 mesiacov, mohol vypustiť.“ Na úvod oboznámil publikum s pravidlami. Predstavil členov dezinfekčnej hliadky. Nezaprel v sebe zabávača, keď „vtiahol“ publikum do hry na tlieskanie a dupanie. Hoci sa naučil fungovať v on line svete „oveľa šťastnejší som na pódiu, kde predo mnou tlieskajú reálni, živí ľudia.“
A to už k sebe pozýva prvú kapelu, prvého hudobného hosťa. A cappella FRAGILE. Bez hudobných nástrojov. Tie nepotrebujú. Hudobnými nástrojmi sú ich hlasy. Spev a beat-box. Skladby našich i zahraničných interpretov pretvorili s ľahkosťou do jedinečných. Seňorita, Hapy, Shape of you naladili divákov na spoločnú „vlnu“. „Tešíme sa, že môžeme zažiť spolu s ľuďmi z Levíc a okolia túto úžasnú akciu. Je tu strašne veľa takej detskej energie. Čistej ľudskej energie. Takže sa z toho veľmi tešíme.“ I takto okomentoval účinkovanie kapely líder Braňo Kostka. Pri piesňach Po schodoch, Fero napriek povinným rúškam sa pridalo i publikum. „Tento koncert bol pre nich dlho očakávaný. Nás to o to viac teší.“ Ešte pieseň z Levieho kráľa a ide sa na krátke občerstvenie.
Na pódiu sa objavujú hudobné nástroje a to znamená, že prichádzajú Páni v najlepších rokoch. Peter Lipa so svojou skupinou. Pozvanie na podujatie prijali hneď. Veď na takomto koncerte nie sú žiadnym nováčikom. „Viem, že to je podujatie, ktoré poteší mnohých ľudí. A to je asi pre muzikanta to najviac. Keď môže svojim umením, svojimi pesničkami, urobiť niekomu radosť.“ Džezové tóny. Saxofónové sóla. 120/80. Je až neuveriteľné, že na hudobnej scéne pôsobí Peter už viac ako pol storočia. Za ten čas „nazbieral“ do svojej pokladnice hity, ktoré rozhýbali i levické obecenstvo. Staršie, aj novšie piesne. Každá si našla svojho poslucháča. „Ja si myslím, že hudba je jazyk, ktorý je nad všetkým. Som o tom presvedčený, že hudba pôsobí na ľudí bez ohľadu na to, ako sú na tom fyzicky alebo psychicky.“ Maturantky – tie nesmeli chýbať. Tento rok síce bez prechádzky mestom, ale zdvihli vlnu farebných transparentov nad obecenstvom.
A boli pestré. Farebné. S nadpismi i fotkami. Menšie. Väčšie. A tak prišiel čas odmeniť úsilie. Ktoré vybrať? Ktorý je ten naj? Ťažké rozhodovanie. Odmien je dosť. Kto sa snažil, ten sa dočkal. A ako to vnímajú hostia? Richard Vrablec sa vyjadril poeticky. „Transparent s mojim menom je niečo ako torta s ovocím, šľahačkou a čokoládou.“
Povestný „koláč s čerešničkou“ sa chystal už i v zákulisí. Na pódium prichádza VIDIEK. Cirkus život to hneď roztočil. „Nám sa to veľmi páči. A je to záslužná činnosť prísť zahrať, zaspievať, urobiť dobrú náladu ľuďom, ktorí si to naozaj zaslúžia.“ Spievali a hrali Ako keby sa nič nestalo. Ako keby … na chvíľu všetci zabudli, že sú tu obmedzenia. Na rad prišiel i Slovenský tanec, Nechajte si ju. Zopakovali sme si abecedu. A e i o u ypsylon.
Keď zaznela Námornícka, z organizátorskej lavičky sa zodvihol i Milan Štefánik a zatancoval si. Veď všetci boli zrazu pod rúškami ružolíci, spievajúci „námorníci“ v Objatiach tónov. „Na to sa tešíme. Na tú spontánnosť. A ideme tak na krajíčku so slzou v oku.“ Týmito slovami okomentoval Janko Kuruc svoj dojem z celého vystúpenia. Fajčenie škodí zdraviu … Ó, maňo. Aký by to bol koncert bez najznámejšej? Podľa ktorej má skupina i meno. ÓÓÓ, vidiečan. Veľký aplauz. Ďakovačka. Darčeky.
Posledný potlesk. Zamávanie. Obzretie sa na nádvorie. Posledný pohľad na hrad. Ide sa domov. So zážitkami. S vierou, že sa vidíme častejšie. A s vďakou. Vďakou organizátorom, dobrovoľníkom, sponzorom. Že sa dobré podarilo. Slovami jednej z diváčok: „Optimisticky naladená teším sa na ďalšie podujatie.“
Text: Júlia Platková
Foto: Igor Frimmel a Milan Maršalka
Video: Igor Kolesár
