Biela noc aj tento rok rozžiarila Košice súčasným umením! Trinásty ročník festivalu sa po pandemickom útlme vrátil v plnej sile trojdňového formátu a s renomovanými zahraničnými hosťami z Nemecka, Veľkej Británie, Rakúska, Belgicka či Nového Zélandu. Najmä v sobotu pritiahol do ulíc tisícky ľudí a potešil žánrovou pestrosťou, silnou vizualitou aj interaktívnymi prvkami, ktoré zaujali rôznorodé publiká, od umeleckých profesionálov po detského diváka.
Príležitosť zažiť vlastné mesto v netradičnom šate, spoznať rôzne žánre súčasného umenia a inšpirovať sa tvorbou autorov z domácej aj medzinárodnej scény patrí v Košiciach k obľúbeným kultúrnym udalostiam jesene. Premenou verejného priestoru na neobvyklú galériu Biela noc aj tentokrát prilákala do ulíc množstvo ľudí, a to aj napriek nepriazni počasia v záverečný večer.
Počas troch festivalových nocí Košičania objavovali monumentálne objekty v uliciach, zapájali sa do interaktívnych projekcií, vkročili do futuristických krajín, dirigovali samých seba v nezvyčajnom zbore, splývali v zrkadlovom obraze iného človeka alebo si vychutnávali koncerty, tanečné predstavenie či filmové premietania pre malých aj veľkých. Očakávaný silný dážď v nedeľu organizátorov prinútil odinštalovať niektoré z nadrozmerných diel v exteriéri, divákov však vďaka partnerskej podpore od Pilsner Urquell odmenili darčekom – voľným vstupom do Kunsthalle v posledný festivalový večer.
Špeciálne pre Košice
Divácky obľúbenými zastávkami sa stali košické špeciály, ktoré boli inšpirované typicky košickými témami či miestnou architektúrou.
Domáci Nano vjs (v spolupráci s WE BAD, Rozáliou Škvarkovou, B.eye a Erikom Hricom) prebudili legendárny, no už neexistujúci mural na Vodnej ulici od ukrajinského tvorcu Interesni Kazki. Dnes už pusté múry tak počas troch nocí zažívali digitálne vzkriesenie zaniknutého street artu, pričom divákov preniesli do sveta pôvodnej maľby, ale aj zenovej záhrady, virtuálnych snov či imaginárneho košického metra.
O intenzívny zážitok sa postarali kreatívci zo zoskupenia BN Label s Martinom Gabčom v Kunsthalle. Interiér bývalej plavárne si podmanili výnimočnou svetelnou inštaláciou a nevyužívaný bazén opäť naplnili vodou. Až 100 svetelných bodov každú noc rozohrávalo pútavú vizuálnu performance nad vodnou hladinou, umocnenú odrazmi vo vode a atmosférickou hudbou z dielne Stroona.
Rovnaké umelecké zoskupenie v podzemí Východoslovenskej galérie pozývalo vstúpiť do futuristickej krajiny, ktorá pohlcovala hypnotickým tokom farieb v kontraste s ostro vymedzenými laserovými lúčmi. Silným diváckym zážitkom prispela aj Veronika Šmírová, ktorej imerzívne dielo návštevníkov obklopilo odleskami svetla, farieb a mysterióznou hudbou Martina Piska v Kasárňach/Kulturparku.
V programe nechýbalo ani obľúbené Divadlo Na Peróne či premietanie animovaných filmov s Fest Ančou a Festivalom BAB (Bienále animácie Bratislava). V predvečer Bielej noci vytvoril neopakovateľnú atmosféru rodinný koncert v Štátnej filharmónii Košice a piatkovú noc uviedli komplexným audiovizuálnym zážitkom v Kine Úsmev hudobník Stroon s vizuálnym umelcom Jánom Šicko (DevKid). Deti potešil aj koncert Džumelca a Workshop dobrých vlastností, ktoré zastrešovala Potulná galéria. Nedeľný večer začal tanečnou performanciou Tomáša Danielisa v Dome umenia.
Svetelná prechádzka Mestským parkom
Populárnu zastávku na festivalovej mape Košíc tradične tvorí Mestský park. Túto jeseň tešil najmä pohľadom na monumentálny objekt v tvare rozprávkového mesiaca (BN Label). Rôzne generácie zaujala aj multimediálna inštalácia Adely L. Lučenič, v ktorej mladá slovenská umelkyňa spojila prírodné motívy so svetom softvérov a technológií – transformáciou kvetov do harmonickej hudobnej stopy. Príjemné prekvapenie vzniklo aj rozšírením projekcie na vodnú clonu Plávajúcej fontány. Avízované dielo Chaos/Order od Kris Saganovej obohatili ďalšie z jej prác, ako aj animácie z dielne jej slovenskej kolegyne Veroniky Zúbek Kocourkovej.
„Tešíme sa, že ľudia počas prechádzok mestom vytvorili ozajstnú festivalovú atmosféru, ktorá nám počas pandémie veľmi chýbala. Viaceré diela navštevovali aj opakovane a hoci v sobotu prišli v najväčšom počte, nenechali sa odradiť ani nedeľným počasím. Bohužiaľ sme zažili aj niekoľko výtržností a nepríjemných udalostí, ale som rada, že po pandemických obmedzeniach sme opäť mohli priniesť do Košíc umenie svetového formátu,” vyjadrila sa umelecká riaditeľka festivalu Zuzana Pacáková.
Návrat k festivalovej atmosfére, interakcii a intenzite zážitkov
Inovatívne ukážky súčasného umenia prezentovali tvorcovia z rôznych kútov sveta, od Rakúska až po Nový Zéland. V Tabačke Kulturfabrik divákov pohlcovala jedinečná 3D projekcia na mechanické „motýlie krídla”, za ktorou stáli členovia renomovaného arc/sec Lab z Aucklandu, Uwe Rieger a Yinan Liu. Vďaka belgickým kreatívcom Superbe sa návštevníci vo Východoslovenskej galérii premieňali na dvadsiatku rôznych zboristov a ich dirigenta zároveň, v inštalácii Nemca Moritza Wehrmanna v Bábkovom divadle splynuli v zrkadlovom odraze svojho partnera a vďaka umelcom pod taktovkou Klausa Obermaiera z Rakúska ľudské pohyby s nadšením imitovali animované charaktery na fasáde Kasární/Kulturparku.
Populárnymi sa stali aj monumentálne objekty Mareka Kvetana (Masha), Viktora Freša (Ominka) či britského dua Filthy Luker a Pedro Estrellas (Beanstalk Shoot), ktoré tvorili neprehliadnuteľné zásahy do verejného priestoru priamo v centre mesta.
„Ďakujem partnerom, umelcom aj celému organizačnému tímu za ich podporu, ukážkovú spoluprácu a skvelé výkony. Po pandemickej odmlke sme sa opäť vrátili k podstate Bielej noci a k tomu, čo ju robí naozaj našou a zároveň medzinárodne uznávanou – víkend s umením v uliciach, nové technológie, interaktívne prvky, zahraniční tvorcovia, vznik nových slovenských diel. Teším sa, že sme v priebehu jedného týždňa zvládli dva samostatné festivaly v Bratislave a Košiciach, a že nás ľudia na oboch adresách odmenili bohatou účasťou a krásnymi zážitkami,” komentuje Pacáková. „Je to pre nás určite veľká motivácia aj do ďalších ročníkov, ktoré už dnes začíname pripravovať.”
Zdroj: TS
