Open Air Festival 2013: Reportáž!

Letná guľovačka, bábkové divadlo, množstvo hudby i nepriazní počasia. Aj takýto bol štvrtý ročník Open Air Festivalu.

Aký nevyspytateľný bol tento ročník! Prišli sme s veľkými nádejami i sklamaniami. Už na prvý pohľad bolo jasné, že nie všetko bude tak, ako v predchádzajúcich rokoch. Hlavný sponzor o2 sa už nenachádzal na plagáte, nahradil ho Seznam.cz. Všetci si dokážeme porovnať, ako veľa tento festival stratil, nakoľko veľkosť o2 sponzoringu je známa. Naše obavy boli veľké, avšak zbytočné.

Štvrtkový deň bol ako inak, warm-upový. Tentokrát, sme si mohli pozrieť už aj pár kapiel na druhom „Právo“ stagei. Na pódium vystúpili napríklad Květy, Plastic People of the Universe alebo Vypsaná fiXa. Naša redakcia, konkrétne 4-členná posádka, zakotvila v „Dell/Intel“ stane, kde zahral Dj N´zym výborný set. Ako to na warm-upoch býva, aj my sme sa pomaly dostávali do stavu miernej opitosti a tak sme vymysleli hru: Opi si svojho Čecha, ktorá zožala úspech aj v nasledujúcich dňoch. Už stáročia sa pýtame, kto vydrží viac. Odpoveď bola v tomto momente jasná.

Po tomto výjazde sme mali okolo seba nových ľudí, s ktorými sme sa presunuli do second stageu, kde nás už valcoval Dj Jirka Neumann svojimi hitmi z tých rokov 80tych a 90tych. Keď hovorím slovo „hity“, myslím tým skutočné najväčšie hity.  Party prebiehala až do piatej hodiny rannej. Naši opitý Česi nezvládli ani cestu z Dell/Intel stanu, my sme sa však bavili do rána. Veď bolo na čo!

Vo VIP stanovom mestečku nás takto po ráne chytala hrôza. Okolo našich stanov boli tri ďalšie, plné slabomyseľných ľudí (ospravedlňujem sa za toto označenie, avšak, v tomto prípade je možno naozaj namieste). Vďaka našim susedom, sme spali necelé tri hodiny.

Piatkový deň začal neblaho. Od rána nás strašili čierne mraky na oblohe. Okolo obeda prepukol silný dážď, ktorý nám ničil život až do večera. Celý areál bol akoby mŕtvy. Ľudia na festival neprichádzali, aj napriek tomu, že mali lístok zakúpený. Naša redakcia strávila takmer celý deň v press centre, vzhľadom na okolnosti v suchu, avšak bolo nám ľúto všetkých návštevníkov, ktorí nemali možnosť si posedieť mimo dážď a uvariť si horúci čaj. Pár odvážlivcov sa aj napriek nepriazni počasia bavilo pod hlavným pódiom. Kapela Midi Lidi si z toho dokonca strieľala. Pobavili nás hlášky typu: „Je vás tu toľko, že by sme sa mohli všetci osobne zoznámiť! Kľudne by ste mohli ísť všetci na pódium a boli by sme všetci v suchu.“.

V piatok všetky kapely na hlavnom stagei odohrali svoj koncert podľa plánu. My sme sa odhodlali vyjsť von na začiatku koncertu Monkey Business. Stále pršalo, nie však tak intenzívne. Na pódium sa pomaly dostali Skunk Anansie, a to už dáke kvapky nikto nevnímal. Išlo o bezpochyby jeden z troch najlepších koncertov na festivale vôbec. Kapela sa správala veľmi priateľsky nielen na tlačovej konferencii, ale aj na pódiu. Speváčka Skin dala dokonca stage diving a to počas ich hitu Weak. Aj pri akrobatických kreáciách zaspievala táto fenomenálna speváčka absolútne čisto a precítene. Mali sme slzy v očiach.

Ďalšia časť piatkového programu na hlavnom stagei, boli svetoví Djs. Ako prvý sa predstavil Surkin. Vlastným menom, Benoit Heitz odohral svoj typický veselý set plný francúzskeho houseu a electro houseu. Troška sme sa zahriali a pomaly sa psychicky pripravili na ďalší set v podaní – opäť francúzskeho producenta a dja Gesaffelsteina. Toto alter ego je zaujímavé najmä svojím temným zvukom a tajomným výzorom. Je to zjav – ako sme pár krát započuli od okolostojacich spolu-tanečníkov pod pódiom. Gesaffelstein vôbec neudržoval kontakt so svojim publikom, dokonca keď dohral set, len sa otočil a jednoducho odišiel. Bez pozdravu, bez zakývania… Toto je presne to správne „divadlo“, ktoré rajcovalo všetky ženy a musím pripustiť, že aj mužov, nakoľko sme veľmi dobre videli ich výraz. Chlapi, nehanbite sa za to, Gesaffelstein je bezpochyby jeden z najsexy pôsobiacich chlapov, akého možno takto naživo stretnúť.

Ďalší pán na holenie bol The Hacker – opäť dj a producent z Francúzska. Pri ňom ma napadol pocit sklamania. Aj napriek svojej občas až perverzne a dramaticky znejúcej hudbe, hral veľa jemnejšie pôsobiacich trackov. Čo bolo však najhoršie, náš sexy muž Gesaffelstein za ním prišiel na stage, a celý set sa s ním rozprával, takže The Hacker nebol schopný dostatočne udržovať svoj kontakt s publikom. Ale nevadí. Aspoň sme mohli vidieť pána Gesaffelsteina bez svojej temnej masky – usmieval sa a tancoval. I keď… človek sa zamyslí, či naozaj chcel vidieť jeho obyčajnú tvár, nakoľko jeho temnosť, to je presne to, čo nás rajcuje.

Ako posledný vystúpil Adam Freeland, ten slávny Adam… Tešili sme sa na famózny breakbeat, ten sme aj dostali, avšak aj napriek nášmu snaživému kričaniu, neodznel track We Want Your Soul. Trocha z neho sme síce započuli, ale len pár slov, a ešte k tomu v remix verzii, ktorá sa nám nepáčila. Čím ďalej Adamove vystúpenie prebiehalo, tým viac sme boli obalení beznádejou a sklamaním. Pre mňa osobne bolo dosť ťažké si užívať set aj naďalej, nakoľko moje zlé tušenie ma ovládlo a premohlo. Aj tak som ale hrdinsky dotancovala s úsmevom až do konca. Po koncerte som Adama stretla a pýtala som sa ho na túto dieru, ktorú v našich srdciach vykopal. Dal mi vysvetlenie, avšak nie príliš zrozumiteľné. Verím, že sa to objasní, nakoľko nepríjemný pocit v nás zostal a u mňa i pretrváva.

VIP stanové mestečko nás opäť sklamalo. Ako inak, spali sme tri hodiny… Prebrali sme sa na neuveriteľný krik, ktorý vydávali naši spolubývajúci z vedľajšieho stanu. Mali toľkú drzosť, sadnúť si k stene nášho stanu, otočiť sa hlavami k nám a bliakať nezmysly spojené s naozaj veľmi štipľavým slovníkom. Vedeli ste napríklad, že Underworld sa píše s dvojitým w? Toto bolo predmetom 5 hodinovej hlasnej a vulgárnej diskusie. Priatelia, prosím vás, snažte sa správať kolegiálne. Áno, je to festival, ideme sa blázniť, ale každý máme iný bioritmus, každý sme sa bavili iným spôsobom, každý sme vypili niečo iné a v inom množstve a poniektorí sme sa snažili aj pracovať. A určite by sa nepáčilo ani vám, keby toto správanie niekto obrátil proti vám, a museli by ste si to zažívať na vlastnej koži.

Sobotné ranné slniečko nás potešilo, a tak sme sa vydali hľadať nové poklady v areáli festivalu. Na ceste sme našli horu snehu, a tak sme sa vyguľovali do sýtosti. Pozreli sme sa na veľmi zábavné detské divadlo, ktoré malo názov „detské“ zrejme len pre efekt. Je síce pravda, že deti použitým dvojzmyslom nerozumeli, avšak my dospelí sme celí očerveneli, a z plných pľúc sa smiali.

Na hlavnom stagei party rozbehla kapela Koblížci, po nich so svojim veľmi krásnym, uhladeným, ale zároveň muzikálnym prejavom, Bratři Ebenové. Na pódium tiež vystúpila anglická kapela Kava Kava, ktorá mi pohladila svojou hudbou dušu, a naozaj zo všetkých síl som si ich koncert užívala v prvej rade. Väčšina návštevníkov sa len prizerala, takže kapela na mňa reagovala a bavila sa spolu so mnou. Bolo vidno ako ich môj záujem potešil. A vysvetlenie môjho správania – nakoľko sme málo spali, mali sme dosť času sa dostať do nálady skôr, ako ostatní. Čo ma však najviac potešilo bolo, že kapela Kava Kava zahrala hit Clarity, ktorý prerobila od nášho známeho a obľúbeného producenta B-Complexa. Bolo krásne počuť anglickú kapelu na českom festivale, hrajúcu skladbu slovenského interpreta.

Ďalší na rade boli slovenskí hudobníci Peter Bič Project, ktorí žali úspech aj pri takmer plne českom publiku. Nemôžem poprieť, že išlo o kvalitný koncert. Formácia ukázala, že aj na Slovensku vieme robiť kvalitnú hudbu, uznávanú aj v zahraničí.

Po tomto koncerte sa z ničoho nič objavili čierne mraky a silný vietor. Na hlavnom stagei sa začalo okamžite konať. Bol odopretý prístup k pódiu, a technici sa snažili všetko zachrániť. Avšak koncert kapely O.Children musel byť z bezpečnostných dôvodov zrušený, nakoľko mohlo ísť o život… Medzitým sme sa stretli s kapelou Tata Bojs, ktorá sa začala báť o svoje vystúpenie. Tatáči totiž slávia 25. výročie vzniku kapely, ak by ste to náhodou ešte nevedeli. Kvôli tejto veľkej životnej udalosti, sme sa mohli tešiť na špeciálne performance, ktoré bolo zrazu v ohrození vďaka počasiu. Avšak akoby zázrakom, k začiatku ich koncertu bol stage stabilný a počasie tiež. O.Children na tlačovej konferencii povedali: „Počasie si kapela nosí so sebou.“ Nakoľko sa nám zdali byť v mierne poklesnutej nálade a naopak Tata Bojs vo veľmi veselej, tento výrok vyznel absolútne pravdivo a myslím, že by mal byť mottom všetkých festivalov!

Tata Bojs sa predviedli v svojej plnej kráse. Odohrali aj piesne zo svojej staršej tvorby, ale i piesne, ktoré nehrajú príliš často, ako je napríklad skladba Tanečnice, pri ktorej sa mi opäť natisli slzy do očí. Ako to býva zvykom, kapela Tata Bojs vždy odohrá jednu prerábku, tentokrát to bola prerábka ich vlastného songu Pěšáci, ktorý zahrali na podomácky vyrobených hudobných nástrojoch.

Ako poslední, sa na pódiu ukázali charizmatickí hudobníci Karl Hyde a Rick Smith. Samozrejme všetci vieme, že ide o slávny Underworld. Zahrali jeden úžasný, nezabudnuteľný a fenomenálny koncert! Ich performance bolo špičkové, najmä Karlov tanec. Každý jeden track, ktorý zahrali, bol veľkým hitom. Pocit, ktorý nás prevládol, sa nedá ani opísať. Ak by som mala porovnať Underworld s headlinermi z predchádzajúcich ročníkov, myslím, že by som ich zaradila na absolútny vrchol, dokonca s ťažkým srdcom i za Faithless. Títo dvaja nadaní a veľkolepí producenti, mi vynahradili všetko zlé či nepríjemné, čo som na festivale zažila. Ďakujem im za to, a teda aj za to, že môžem tento ročník festivalu označiť za najlepší! Avšak musím pripustiť, že toto hodnotenie je veľmi subjektívne. Ja som mala šťastie, že organizátori mi line upom zahrali na nôtu. Veľká pestrosť, viac tanečnej hudby na hlavnom pódiu, väčšie úsilie pri výbere interpretov. Ďakujem všetkým, najmä organizátorom za ich pohostinnosť a priateľskosť, hudobníkom za ich úžasne koncerty, počas ktorých nestratili ducha ani vďaka nepriazni počasia, a ďakujem aj všetkým návštevníkom, že na festival prišli aj za zlých meteorologických podmienok a tak podporili tento festival svojou prítomnosťou a  energiou.

Nakoľko si uvedomujem, aký veľký potenciál tento festival má, a ako dobre sa vždy bavíme, je nesmierne dôležité podporiť organizátorov v ich ťažkej práci. Momentálne ide o počítanie všetkých čísel ktoré sú, podľa ich vyjadrenia, červené. Už po minulom ročníku boli čísla horšie, než by mali byť, tento rok sa aj samotná príroda rozhodla všetko zruinovať. Dúfajme, že po vypočítaní všetkých nákladov, padne rozhodnutie pokračovať v organizovaní tohto festivalu, nakoľko ho milujeme a chceme. Najhoršie býva, že mnohí si uvedomíme, ako veľa sme stratili, až po tom, čo sme to stratili. Preto zopnime svoje sily a podporme organizátorov i festival ako taký! Držme palce ku všetkému, čo ich teraz čaká, tiež verme a dúfajme v dobrý koniec. Nie však v koniec éry takéhoto výborného festivalu!

Fotky z festivalu:
Open Air Festival 2013 | 8. – 10.8.2013 | letisko | Panenský Týnec | Foto: Wwwnick
Open Air Festival 2013 | 8. – 10.8.2013 | letisko | Panenský Týnec | Foto: Wwwnick

Napísala: Daura
Foto: Wwwnick