Pôvodnú operu mladého skladateľa Slava Solovica Haydn večeria s Mozartom čaká prvá repríza a zároveň prvé mimobratislavské uvedenie. Vo štvrtok 20. októbra 2016 ju predstavia v Žiline, v Dome umenia Fatra. Solovic povedal, že napísal operu, ktorá je prístupná pre každého a má šancu zaplniť prázdne miesto na scéne súčasnej vážnej hudby. Autorom libreta „komornej opery o štyroch chodoch“ je Viliam Klimáček, réžiu má Maja Hriešik. Inscenovaná podoba diela mala premiéru v marci tohto roku v rámci festivalu Radio Head Awards.
„Veľmi sa teším, že Žilina odštartovala reprízovanie opery a dúfam, že čoskoro sa začnú ozývať aj ďalší záujemcovia o toto predstavenie, ktoré, dovolím si tvrdiť, vypĺňa dieru na trhu súčasnej vážnej hudby. Ide o dielo, na ktoré sa dá ísť bez strachu z predsudkov, ktoré sa tak často priraďujú k dielam súčasnej hudby,“ povedal Slavo Solovic. Podla neho termín „súčasná opera“ odrádza ľudí, ktorí môžu mať pocit, že to nie je nič pre nich. „Ja som napísal operu, ktorá je prístupná každému divákovi, mám to odskúšané na deťoch, ktoré ju vydržali sledovať celú a to bez nudy a poznámok. Dokonca na premiére boli medzi hosťami viacerí diváci, ktorí boli na opere prvýkrát v živote, kráľovsky sa bavili a pýtali sa na reprízy, aby mohli zavolať ďalších známych,“ doplnil hudobný skladateľ.
Slavo Solovic sa inšpiroval hudbou klasicizmu, použil dobové prvky ako i citácie z diel Haydna a Mozarta. Opera kombinuje komickú rovinou s vážnou, na jednej strane je to oslava jedla a života, ktoré boli blízke obom skladateľom, na druhej strane sú to otázky týkajúce vnútornej slobody umelca i ekonomickej slobody, s ktorými sa umelci museli vysporiadať za čias Haydna a Mozarta, ale rovnako aktuálne sú i dnes.
V opere účinkujú špičkoví slovenskí operní sólisti: Gustáv Beláček (Haydn), Matúš Šimko (Mozart), Eva Šušková (Slúžka) a Andrea Vizvári (Artemis). Spevákov sprevádza sláčikové kvarteto Solo Quartet v zložení: Štěpán Pražák (husle), Milan Adamec (husle), Slavo Solovic (Viola), Magdaléna Izakovičová (violončelo), klavír a čembalo – Branko Ladič.
Opera pojednáva o historicky skutočnom a jedinom stretnutí Haydna s Mozartom. Odohráva sa 15. decembra 1790 počas večere v Haydnovom viedenskom byte. S humorom odhaľuje „skutočnú“ príčinu smrti Mozarta, rok po tejto večeri. „Libreto vychádza zo skutočného stretnutia skladateľov v predvečer Haydnovho odchodu do Londýna, kde dosiahol fenomenálny úspech. Mozart do roka po jeho odchode zomiera,“ povedal Viliam Klimáček.
Dielo bolo naštudované pre festival Radio Head Awards 2016, kde zaznelo 12. marca 2016 vo svetovej premiére v Komornom štúdiu Slovenského rozhlasu a v priamom prenose vo vysielaní Rádia Devín. Pod inscenovanou podobou sú podpísaní: Maja Hriešik – réžia, Zuzu Hudek – výprava, Šimon Horna – videoart. „Scénické stvárnenie opery je podobné papierovej skladačke, krehké, priam nehmotné. Výprava žongluje s dobovými prvkami a s formálnosťou ale zachováva civilnosť, kým video sprevádza dej obrazmi, v ktorých je jedlo ikonou rovnako ako hudba, a v ktorých sa ikony zjavujú priam zbožštené alebo naopak prchavo miznú, či dokonca sa menia na banálne tiene,“ povedala Maja Hriešik.
V roku 2012 vznikla štúdiová nahrávka opery v inom speváckom zložení, ktorú tvorcovia prezentovali na verejnom odposluchu v Divadle GunaGu.
„Opera je veľmi zaujímavým príspevkom do operného žánru, je nápaditá, inšpiratívna, umne strieda témy a roviny. Je tu reflexia vtedajšej doby, postavenia umelca, hraníc jeho slobody, ktoré determinujú jeho finančné zdroje. Kvapka filozofovania, ale aj naivity, moralizovania i milých banalít v podobe názvov jedál. Hudba nezaprie inšpiráciu Philipa Glassa a Michaela Nymana, obsahuje viacero odkazov na diela oboch hlavných aktérov. Hudba je pestrá, od priezračných vokálov, cez niekoľko skutočne šťavnatých minimalistických pasáží, sample, pár orffovských rytmov až po salónne kusy. Vokálne party s obľubou parodujú niektoré klišé romantickej opery,” napísal o diele pre Operaslovakia Jozef Červenka.
Zdroj: bARSdobrýchýr
Foto: Ctibor Bachratý
