Peter Lipa je pre mnohých Slovákoch symbolom jazzu, aj keď vo vlastnej tvorbe sa orientuje na piesne na pomedzí soulu, jazzu rhythm and blues a aj popu. V poslednom období sa venoval spolupráci s textárom Milanom Lasicom. Lipov čerstvý album je však úplne výnimočný a dá sa povedať, že v jeho diskografii nemá žiadneho predchodcu.
Oprašuje totiž slovenské evergreeny, resp. štandardy. Teda okrídlené hity, ktoré pozná každý a ktoré sú súčasťou kultúry národa. Samozrejme, evergreenom môže byť aj pieseň od Elánu alebo Mekyho Žbirku, ale Lipa sa obzrel do minulosti hlbšie a mapuje obdobie 30.-60. rokov. Najstaršia skladba na albume pochádza z roku 1939, kedy ešte Lipa nebol na svete.
Spevák sám sa nehlási k nejakému zberateľstvu slovenskej hudby a jej systematickému mapovaniu, k albumu ho inšpirovala celoživotná práca skutočného odborníka, Pavla Zelenaya. „Ak si niekto myslí, že som bol kedysi fanatickým poslucháčom slovenskej populárnej hudby alebo dokonca zberateľom starých platní, tak sa mýli, lebo ja som od svojich pätnástich miloval zakázané ovocie – rock and roll vo všetkých jeho podobách,“ hovorí Lipa. „A ten bol vtedy od slovenskej populárnej hudby na míle vzdialený. Ale to dôležité médium, cez ktoré sa mi do uší dostávala hudba ,do tanca a na počúvanie‘, bol rozhlas po drôte a naše domáce rádio.
A tam som chtiac nechtiac stále počúval všetky pesničky, ktoré som nedávno objavil v knižke nestora tejto hudby Pavla Zelenaya: 100 slovenských evergreenov. Pred tou hudbou totiž vtedy nebolo úniku. Hrali ju všade, v rozhlase, na tancovačkách a dokonca aj v prešovskom miestnom rozhlase. Keď som v tej notovej knižke začal listovať, naraz som si uvedomil, že všetky, alebo aspoň drvivú väčšinu tých pesničiek poznám. Ale netuším odkiaľ.“
Lipa vždy spolupracuje s producentskou elitou a tá sa objavuje aj na Slovenských evergreenoch. Niektoré skladby vznikli v interakcii s Rolandom Kánikom, v komornej zostave s Gabom Jonášom (ktorý ich vraj ako jediný zo spolupracovníkov aspoň trochu poznal aj predtým) štyri nahrávky so svojou stálou kapelou Lipa nahral pod dohľadom Ivana Jombíka. V dvoch skladbách nahral Rado Tariška celú saxofónovú sekciu. Jedna skladba vznikla v koprodukcii s Michalom Šimkom. V dvoch duetoch sa na albume objavia mimoriadne speváčky Svetlana Rymarenko a Zuzana Mikulcová.
Na albume nájdete tieto piesne, ktoré potvrdzujú, že aj naši predkovia a skladatelia „predpopovej“ éry boli vynikajúci a kvalitní tvorcovia:
- Starec a Blues
hudba: Pavol Zelenay, text: Boris Droppa, 1961
- Vám o láske spievam
hudba: Andrej Lieskovský, text: Vít Ilek, 1953
- Biele margarety
hudba, text: Pavol Čády, 1974
- Čo sa mi môže stať
hudba: Gejza Dusík, text: Pavol Braxatoris, 1939
- Dnes mám prvé randevú
hudba, text: Teodor Šebo-Martinský 1940
- Maličká slzička
hudba: Karol Elbert, Text: Teo Neumann, Karol Elbert, 1946
- Milý mi medvieďa maličké dal
hudba: Jaroslav Laifer, text: Milan Semík, 1956
- Je máj
hudba: Ján Siváček, čes.text:Vladimír Dvořák, slov.preklad: Vlasta Zachejová-Dočkalová, 1954
- Do Zajtra čakaj
hudba: Karol Elbert, text: Otto Kaušitz, 1963
- Dve oči neverné
hudba: Gejza Dusík, text: Pavol Braxatoris, 1946
Zdroj: TS