Premiéra videoklipu Asi mi horí tvár: Martin Harich v plameňoch!

Dôležitý prelom v hudobnej kariére, neprehliadnuteľný posun od popu k rocku, prechod od epických klipov k lyrickému videu. Martin Harich dospieva ľudsky i umelecky. „Moja tvorba nie je určená striktne len tínedžerskému publiku. Tvorím ju pre všetkých,“ tvrdí, a len pár dní pred svojimi 18timi narodeninami predstavuje nový videoklip k svojmu aktuálnemu singlu Asi mi horí tvár

Posúva svoje umelecké hranice, experimentuje so speváckym prejavom a má stále bližšie k rockovým melódiám. Vďaka tomu k jeho fanúšikom dnes už nepatria iba jeho rovesníci, ale pridávajú sa k nim aj ich rodičia. Na sklonku leta Martin Harich prináša videoklip k svojej novej skladbe Asi mi horí tvár, ktorá ho symbolicky sprevádza pri vstupe medzi dospelých.

Naďalej ostáva verný poctivej práci s kapelou, ktorá si zahrala po jeho boku i vo videoklipe. Priznáva, že práve hranie so živou kapelou ho chytilo za srdce väčšmi než aktuálne trendy, ktoré často inklinujú skôr k elektronike. „Niektoré veci, ktoré sa dnes radia do kolónky “slovenská popmusic” ma vedia trošku zaskočiť. Dúfam, že sa do našej domácej hudby vráti to umenie, čo v nej kedysi bývalo.“ Ako dodáva, oveľa radšej sa necháva inšpirovať klasikmi našej hudobnej scény. „Keď som ako menší s hudbou začínal, bolo sa čím inšpirovať: Peha, Tásler, Müller, krstná mama môjho prvého CD Zuzana Smatanová, neskôr Cmoro – na tom som vyrástol. Slovenská kapela, ktorú si vždy rád pustím znova a znova, je Komajota. To všetko sú muzikanti, ktorí vo svojej hudbe vyznávajú normálne životné hodnoty,“ tvrdí Martin.

„Opísať ideu bez hudby a melódie nie je pre mňa, ako autora vôbec jednoduchá záležitosť.. Snažil som sa vystavať skladbu ako celok. Myslím pocitovo…“ rozpráva o piesni Asi mi horí tvár, ktorá je už tretím singlom z najnovšieho albumu NECH! Rovnako ako všetky ostatné, i túto skladbu si napísal sám. „Chcel som, aby mala celkom inú atmosféru ako moje ďalšie skladby na doske. Vykresľuje tak trochu vojnu protikladov, ktorá predstavuje úplne bežné hodnoty v živote.“ Vojnu protikladov a oheň v duši dostal za úlohu stvárniť i obrazom, a urobiť tak skladbu kompletnou, Jaro Vaľko prezývaný Jaris, dvorný režisér kapiel Komajota, Nocadeň či Bridgeheads. Námet – poprvýkrát lyrický, bez konkrétneho príbehu – Martin taktiež vymyslel sám. Prečo tentokrát stavil na scény bez tradičného deja? „Nešlo mi až tak o príbeh, ako o vykreslenie atmosféry. Cítil som to tak. A pri príprave scenáru na klip dávam na prvý pocit a prvú myšlienku. Myslím, že by sa nad tým nemalo moc špekulovať. Keď zadávam názov piesne do vyhľadávača na youtube, chcem, aby mi video prezradilo niečo viac. Aby som ešte viac porozumel tomu, čo chcel autor pesničkou povedať.“

Ako prezrádza režisér o dvojdňovom nakrúcaní v útrobách unikátnej liptovskomikulášskej synagógy, Martinov námet sa snažil zachovať. „Okrem iných metafor chcel najmä oheň, horiacu miestnosť, dievčatá, plamene na stenách i v duši. Napadlo ma zrealizovať to pomocou svetla. Samotný oheň nevidíme. Máme iba pocit všadeprítomného ohňa,“ dodáva. „Prirodzenosť pred kamerou bola podľa mňa pre chalanov – muzikantov i baby – neherečky veľkou výzvou. Som hrdý na to, ako to zvládli. Podľa mňa sa to podarilo, tak som zvedavý, čo na to ostatní,“ dodáva Martin.

Foto: Tomáš Timko
Zdroj: SOUL FOR SHOW