„Príroda je jednou z mojich hlavných inšpirácií, záleží mi na jej ochrane“ MONIKA PASCOE MIKYŠKOVÁ, Cena Oskára Čepana 2022

„Moja práca nie je politická v zmysle aktivizmu, ale keďže príroda je jednou z mojich hlavných inšpirácií, záleží mi na jej ochrane a podporujem všetky environmentálne aktivity, ktoré sa snažia zmeniť súčasnú klimatickú situáciu. Rovnako si myslím, že moje práce vychádzajú zo ženskej skúsenosti v súčasnom svete,“ týmito slovami uviedla svoju tvorbu, a jej tematické zameranie, Monika Pascoe Mikyšková, jedna z piatich vybraných umelcov/umelkýň v Cene Oskára Čepana 2022. Aktuálne prebiehajú prípravy na spoločnú výstavu. Tá sa otvorí 23. februára a potrvá do 15. mája 2023 v Kunsthalle Bratislava. Cenu Oskára Čepana organizuje Nadácia – Centrum súčasného umenia.

„Pracovnú atmosféru aj ostatných vystavujúcich vnímam pozitívne a myslím si, že v rámci príprav panuje dobrá atmosféra. Projekt, ktorého časť bude prezentovaná aj na Cene Oskára Čepana, bol mojím dlho dobejším zámerom a vznikal ešte koncom roka 2021. Je to jedna z mojich hlavných spoluprác v tomto roku, z ktorej mám úprimne radosť a teší ma, že bude prvý krát prezentovaná práve v rámci výstavy Ceny Oskára Čepana 2022,“ povedala Monika Pascoe Mikyšková, ktorá vo svojej tvorbe reflektuje vzťah k botanike, rastlinám, prírodnému svetu.

Podľa vizuálnej umelkyne, ktorá má viacero skúseností z domácej i zahraničnej či už akademickej a galerijnej scény, sú vyjadrovacie prostriedky súčasného umenia rôzne a ich úlohou nie je byť ukotvené v každodennosti. „Práve voľné narábanie s nimi, vnímam ako výsadu umenia a jeho silu, z ktorej čerpá a predstavivosť ako najsilnejší nástroj. Naopak bez prežívania každodennosti jednotlivcom-umelcom, by nebolo ani umenia,“ doplnila autorka.

Odborná porota, ktorá v apríli tohto roku posudzovala portfóliá 57 prihlásených umelcov/umelkýň o výbere Moniky Pascoe Mikyškovej napísala: „Maliarska prax Moniky Pascoe Mikyškovej osciluje medzi premýšľaním nad maľbou skulpturálnym spôsobom a maľbou ako archeologickým médiom. Stelesňujúc rolu vizuálnej botaničky sa Mikyšková inšpiruje Nehemiahom Grewom, anglickým botanikom, ktorý ako prvý odhalil vnútornú štruktúru a funkciu rastlín. Jej maľby nám pripomínajú krásu prírodného sveta a dôležitosť aktu podpory nášho životného prostredia. Jej technika je podrobná aj subtílna, odzrkadľujúc komplexnosť a krehkosť rastlín. Pozornosť poroty upútali voľne stojace štruktúrované inštalácie, schopné prehodnotiť pojem maľby ako sochy, ako aj pretvárať fiktívne záhrady v kontexte múzea. Mikyškovej maľby sú zároveň apelom a výzvou k citlivému prístupu k životnému prostrediu.“

Monika Pascoe Mikyšková uvádza, že prvý zlom, ktorý ju nasmeroval na témy prírody, botaniku, nastal pri sérii Evolúcia, kedy do figurálnych motívov začala postupne začleňovať kresby minerálov. „Minerály, skameneliny, spálené drevo v tej sérii reprezentovali dlhovekosť a premenu z organického na anorganické. Čas, oproti ktorému je náš život  len zábleskom v nekonečnej tme. Vtedy som sa začala zaujímať o prírodniny a téma  prírody sa postupne dostala do mojej tvorby,“ vysvetlila umelkyňa.  

Druhý dôvod je údajne pragmatický,  v roku 2019 “zmizol” les z jej detstva, ku ktorému ju púta množstvo spomienok. „V jeden deň som navštívila rodičov a na jeho mieste bol len holý kopec, lebo ho vyrúbali. Pre mňa je strom entita, ktorá sa nedá nahradiť a odkedy tam les nie je, vnímam prázdno, ktoré je ťažké niečím naplniť.  Doteraz mám pred očami, ako sme ako malé deti stúpali do kopca, aby sme sa mohli hrať na mieste kde nás nik nevidí. Bolo v tom niečo magické.“

A do tretice ide o vnímanie prírody na úrovni mikrosveta.  Život, ktorý je skrytý voľnému pohľadu, avšak úzko prepojený s celkom, kde aj malá zmena vie narušiť rovnováhu vecí. „Táto krehkosť je niečo čo ku mne roky prehovára a zároveň mi pripomína našu vlastnú ľudskú krehkosť. Preto tvary z mojich kresieb niekedy pripomínajú aj ľudské orgány,“ dodala Monika Pascoe Mikyšková.

Na otázku, čo najinšpiratívnejšie v oblasti tohto svojho záujmu v poslednom období videla či zažila, odpovedá, že zážitkom bola pre ňu návštevu výskumného strediska pre tropické štúdie v Kostarike, kde bola s rodinou začiatkom roka. K centru prináleží botanická záhrada a dažďový prales, kde sa starajú o ohrozené druhy tropických rastlín. Tam videla po prvý raz  druhy rastlín, ktoré dovtedy poznala len z kníh a niektoré videla vôbec prvýkrát v živote.

MONIKA PASCOE MIKYŠKOVÁ absolvovala magisterské štúdium v Ateliéri maľby +– XXL, kde v roku 2014 ukončila doktorandské štúdium. V roku 2004 sa zúčastnila študijného pobytu v ateliéri Roxy Walsch na University New Castle Upon Tyne vo Veľkej Británii. V roku 2020 získala štipendium Nadácie NOVUM, v roku 2015 ocenenie v kategórii Selector Selection Prize v rámci Essl Art Award CEE a v roku 2007 3. miesto v súťaži VÚB Maľba. V rámci samostatných výstav prezentovala svoju tvorbu napríklad v Arosita Gallery v bulharskej Sofii (Natural Environment, 2021), alebo na skupinovej výstave Calm/Still Life (2021) v Tsekh Gallery v Kijeve.

Na konci apríla tohto roku vybrala odborná porota Ceny Oskára Čepana 2022 spomedzi 57 prihlásených päť umelcov/umelkýň: LENKU ADAMCOVÚ, PETRA KAŠPARA, MONIKU PASCOE MIKYŠKOVÚ, MICHALA MITRA, JÁNA SKALIČANA. Vo svojom vyhlásení zdôraznila rozmanitosť autorských prístupov, ktoré prezentujú súčasné slovenské vizuálne umenie aj smerom k medzinárodnému publiku. Pätica aktuálne pripravuje autorské projekty na spoločnú výstavu; jej kurátorkou je Ema Hesterová.

Medzinárodná porota pracuje aj tohto roku v zložení zo špičkových odborníčok a odborníka v oblasti súčasného vizuálneho umenia: Aaron Cezar (USA/UK; zakladateľ a riaditeľ Delfina Foundation v Londýne; v roku 2021 člen poroty Turner Prize; ex-kurátor Hayward Gallery Project Space v Londýne; kurátor programov pre verejnosť na 58. Bienále v Benátkach), Amira Gad (EG/FR; riaditeľka Light Art Space Berlín; v 2014-2019 kurátorka Serpentine Galleries v Londýne; s Hansom Ulrichom Obristom spolukurátorka skupinovej výstavy Hack Space  v K11 Art Foundation v Honk Kongu), Edith Jeřábková (CZ; hlavná kurátorka PLATO Ostrava; zakladateľka iniciatív Institut úzkosti a Are I are-events.org) a Lilia Kudelia (UA/USA; hosťujúca kurátorka v Residency Unlimited v New Yorku; ex-kurátorka Dallas Contemporary v Texase, Corcoran Gallery of Art vo Washingtone a Art Arsenal v Kyjeve; v roku 2017 ko-kurátorka Národného ukrajinského pavilónu na 57. Bienále v Benátkach). 

Zdroj: TS