Prvá zostava tejto kapelky, ktorej sme dali názov THE WE, bola nasledovná:
Julo Berith – gitara, spev, mal absolvovanú hudobnú školu – nástroj gitara
Paľo Grman – klávesy, hudobná škola na klavír
Rasťo Dobranský – basgitara, absolvoval klarinet
Ľuboš Dzúrik – bicie
Miro Puna – spev, generátor
Robo Kútny – spev anglický
Z tohto obdobia sa zachovali dosť ťažko definovateľné nahrávky, všetky skúšky sme nahrávali. Najznámejšia vec bola „Kravský pôrod“.
Cca po pol roku, keď sme ako-tak zvládli svoje nástroje, sa zostava mierne pomenila a v roku 1981 sme mali prvý oficiálny veľký koncert pod názvom YELLOW DODO AND Co., neskôr WECO v zostave:
Julo Berith – gitara, spev
Paľo Grman – klávesy, spev
Ľuboš Dzúrik – basgitara
Rasťo Dobranský – bicie
Miro Puna – spev
Peťo Havier – trúba
Koncert bol vlastne prvým ročníkom trenčianskeho Gympelrocku, ktorý dodnes funguje, a to je skvelé!!! Tento koncert nedopadol pre nás dobre: na jednej strane to bol síce veľký ohlas zo strany publika, ale na strane druhej nám politický pracovník, súdruh Stano Malinovský, vypol elektrický prúd a obvinil nás z propagácie fašizmu, nakoľko sme boli oblečení v čiernych oblekoch, úzkych kravatách, bielych ponožkách a tmavých okuliaroch. Presne tak ako o 5 rokov neskôr vystúpili BEZ LADU A SKLADU. Po koncerte na Gympelrocku sme boli predvolaní do riaditeľne Gymnázia, kde nám bolo oznámené, že nás nepripúšťajú k maturite. Nakoniec sa to však nejako vyriešilo…
Po týchto problémoch sa kapela nútene odmlčala. Odpadol nám Paľo Grman, veľmi nádejný klávesák, ktorý nevydržal psychický tlak od profesorov a rodičov…Samozrejme, že sme vystúpili ešte na vlastnej stužkovej. Po prvom odohratom našom kole nám odišla polovička rodičov a ako sme vystúpili druhýkrát, odišli aj poslední skalní rodičia. Zmenu priniesol odchod na vysoké školy do Bratislavy v roku 1982. Kapela sa formovala, vyhraňovala si hudobný štýl a začiatkom roku 1983 vystúpila pod názvom Chór vážskych muzikantov v zostave:
Julo Berith – Jébé – gitara, spev
Ľuboš Dzúrik – Krtsch – basgitara, spev
Ivan Drgoň – Hlava – klávesy, spev
Rasťo Dobranský – R. A. Stick – bicie
Roman Olžbut – Oblak – gitara, spev
Miro Puna – Pé – spev
Tie prezývky – krycie mená sme uvádzali na nahrávané kazety, nakoľko v tejto komunistickej dobe nebolo príliš vhodné uvádzať svoje pravé meno. Veľmi často nám chodili na koncerty páni v oblekoch a s kufríkmi, na ktorých bolo jednoznačne vidieť, že sú z ŠTB. Obdobie 1983 – 1985 bolo pre kapelu to najproduktívnejšie. Hrávali sme na Večeroch JAZZOVEJ SEKCIE, spolu s M. CHADIMOM… Kapela hrávala na koncertoch cca 25 skladieb. Koncerty trvali 2 – 3 hodiny, na koncertoch nechýbalo ani hovorené slovo, alpský rizling (čučo, červené víno, alpa, citrodeko a cukor – to všetko sa zmiešalo v 10 litrovom hrnci a vypilo sa to spolu s publikom) a ani rožky s horčicou. Tieto najkrajšie chvíle sme prežili vo vysokoškolskom klube PRIMAF v Bratislave.
Česká scéna na nás hlboko vplývala. Až natoľko, že sme v r. 1985 do kapely pustili ďalšie nástroje: na sax začal hrávať Oblak. Neskôr pribudli do kapely:
Marián Kulich – MARAN – klarinet, husle
Roman Dzúrik – ZÚRIVEC – sax, husle
Dano Pašteka – NATANIER – sax, píla
Janko Julény – YONATHAN – pozaun
V tejto dobe vznikali undergroundové skladby: Underground, TBC, Zamilovala sa… Koncertovanie na vysokej škole sme zavàšili v marci 1986 s kapelkami BEZ LADU A SKLADU a E Brno. (Pozn.: bol to prvý veľký koncert BLAS, po ktorom odštartovali na ROCKFEST 86 do Prahy a začali svoju závratnú kariéru, sprostredkovala to Lenka Zogatová, vtedy manažérka skupiny E).
Nastalo obdobie základnej vojenskej služby, cez ktoré sme zložili a nahrali albumy Antimydlová opera a AIDS na chate na Fukavici v Trenčianskych Tepliciach (odtiaľ Fukkavica Records). Po ZVS sme začali znovu ožívať. V roku 1988 sme dostali pozvanie na ROCKLET, v OPUSe sme točili Mušiu politiku – ideológovia nám ju premenovali Mušiu ekonomiku. V tomto období sme objavili Petra Kohouta (neskôr BEZ LADU A SKLADU, NEUROPA, NO MORE HEROES, KARPATSKÉ CHRBÁTY, CAPTAIN SLICE, PARA) – hráča na klarinet a sax, ako aj Ivana Masarika – spev, husle, klávesy. Na scénu späť nám pomohli BEZ LADU A SKLADU, ktorí ako satisfakciu párkrát pozvali hrať ako predkapelu tentoraz nás. V neposlednom rade musím spomenúť ešte flautistky Lenku Šiplákovú a Gabiku Paľovú ako aj Petra Kohouta staršieho (trombón), ktorí sa s nami zúčastnili aj na natáčaní videoklipu skladby Chameleón pre Triangel v STV. Túto skladbu sme však v TV nikdy nevideli, keďže pri jej premiére prerušili vysielanie kvôli priamemu prenosu z novembrových udalostí v r. 1989, nájdete ju však na našej webovej stránke www.chvm.sk. Ešte v apríli 1989 sme dostali pozvánku na ROCKFEST 89 PRAHA, kde sme spolu s VIDIEKOM, BLAS, ZÓNOU A, Dežom Ursínym a Mariánom Vargom zastupovali slovenskú scénu, ktorú dramaturgicky zostavoval Laco Snopko. V r. 1989 prišiel do kapely Peter Sedlák – violončelo.
Po prevrate v roku 1989 sme začali koketovať s myšlienkou nahrať svoju LP platňu a vydať ju na Západe, čo sa nám však akosi nepodarilo. Jediná stopa po nás ostala v Nórsku, kde nás zaradili do kompilácie PIIV 7, ktorá mapovala alternatívnu OST – scénu. Táto kompilácia vyšla na kazetách. V rokoch 1992 – 1995 sme sa koncertne odmlčali, v tomto období sme sa venovali podnikateľským aktivitám, príležitostne sme hrávali v garáži a sem-tam sa snažili robiť aj nové veci. Post gitaristu načas obsadil Jano Korienek a miesto speváka Mário Michna – známy ako aj DJ wichytavacs.
Koncom roku 1995 sme znovu oprášili skoro pôvodnú zostavu, oprášili sme aj nejaké staré skladby, dali sme im nové aranžmány a začali sme znovu hrať koncerty. Veľmi nás potešil hlavne koncert s PLASTIC PEOPLE OF THE UNIVERSE v roku 1997, ktorí boli kedysi náš veľký vzor. Založili sme si vlastnú spoločnosť FUKKAVICA RECORDS, ktorá chàlila v svojich začiatkoch celú trenčiansku alternatívnu scénu, neskôr sa obmedzila iba na dokumentovanie tvorby našej kapely – CHVM. V roku 1998 sme začali pripravovať CD PANIKA a Branuško Jobus ho krstil sekerou na akcii 20 rokov CHVM. Túto akciu chápem ako prelomovú, veď na nej vystúpili také legendy trenčianskeho undergroundu ako A.B. NORMAL, AJHĽA, D.K.P., HOME MADE, ŠMOX, BEZ LADU A SKLADU, TRITOL (z ktorého sa vykľuli ďalšie dve nové kapelky CAPTAIN SLICE a POCTA IVANOVI), KARPATSKÉ CHRBÁTY, NO MORE HEROES, VÄZENSKÉ GULE. Potešiteľné je však hlavne to, že pre väčšinu týchto kapiel to bol impulz, aby po niekoľkoročnej prestávke dokázali pomaly už takmer nemožné – začať znovu hrať!
Na prelome tisícročí sme istý čas boli kapela „na vešiaku“, len si ju zvesil a ona hrala…! V roku 2005 však vydávame nové CD PLESNIVÍ STARCI, kapela silne ožíva a koncertuje. V roku 2007 vydávame CD CHVM – PANK a v roku 2009 CD CHVM –TUNEL. V roku 2010 vydávame knihu k 30 výročiu kapely pod názvom: CHVM – cesta od boľševika k nezávislosti. K 30-temu výročiu sme pripravili veľké oslavy, ktoré môžete vidieť aj počuť na 3CD/2DVD packu 30 rokov CHVM vydaného v roku 2011.
Momentálne pripravujeme nové CD, ktoré sa bude volať BORDEL a pravdepodobne vyjde v roku 2012. Absolvovali sme 7-krát festival POHODA, kde sme si zahrali s našimi dlhoročnými vzormi THE STRANGLERS a 3-krát festival HODOKVAS.
Aktuálna zostava kapely:
Ľuboš Dzúrik – basgitara, spev
Rasťo Dobranský – bicie
Miro Puna – spev
Ivan Masarik – klávesy, husle, spev
Peter Kohout – saxofóny
Martin Skovajsa – gitara
Juraj Šinka – gitara
Milan Štefánik – spevy a zbory
Všetky informácie a tvorbu CHVM nájdete na ich stránke www.chvm.sk
Zdroj: Chór Vážskych muzikantov
Publikoval: Redakcia GREGI.NET
