Mala to byť senzácia. Vôbec prvý horor v dejinách slovenskej kinematografie. Navyše s celebritným obsadením. Pyco, Rytmus, Čekovský, kráska Pauhofová… Malo sa liať veľa krvi. A to rovno pod končiarmi Vysokých Tatier! Bol rok 2009, padla prvá klapka, publikum čakalo.
Ale Fabrika smrti sa napokon nikdy nedokrútila a nikdy neuzrela filmové plátno. Zato v utorok večer mal na Art Film Feste svetovú premiéru Prvý slovenský horor. Diváci sa schuti smiali. Pretože Prvý slovenský horor je komédia! O Fabrike smrti.
Paradokument Prvý slovenský horor nakrútil Róbert Slovák, úspešný reklamný tvorca, ktorý mal ako debutujúci producent vyprodukovať Fabriku smrti. Ale keďže sa mu to nepodarilo, rozhodol sa aspoň nakrútiť film o filme, ktorý nebol nikdy nakrútený a zahrať si v ňom sám seba – neúspešného producenta.
„Moja úloha bola zohnať prachy. A som si hovoril, však to je ľahké, 15 – 20 miliónov dám dokopy, nie? Veď v pohode. Ale nedal som,“ hovorí na úvod Prvého slovenského hororu Slovák. Odhaľuje vtipné scény z kastingu na hlavné role Fabriky smrti. Divák vidí jačiacu Pauhofovú aj vrieskajúceho Pyca. Isto sa zasmeje na hereckom výkone rapera Rytmusa. Producent nanovo a s pridanou dávkou humoru rekonštruuje s pomocou herca Ludwiga Bagina stretnutia so sponzormi, ich požiadavky a jeho prísľuby. A divák sa už od začiatku filmu zabáva.
„Prepísal som reálne zážitky, tie naozaj zlé vynechal, tie vtipné dopísal. Je to viac komédia ako horor. Alebo taký paradokument. Hraný, keďže sa to celé prakticky nakrútilo nanovo. V niektorých momentoch však divák netuší, či sa pozerá na skutočné situácie, alebo je to celé zahrané,” vysvetľuje na svojom blogu Slovák.
„Keď som pred viac ako desiatimi rokmi na festivale v Karlových Varoch videl film o filme, ktorý sa nenakrútil, výborne som sa bavil. Mladí filmári nakrúcali snahu starého montypythonovca Terryho Gilliama vyprodukovať film o Don Quixotovi, čo sa mu nikdy nepodarilo,” vysvetľuje svoju inšpiráciu Slovák.
Jeho film, ktorý miestami pripomína naozaj dobrý stand-up, vtipne vystavaný a stále gradujúci, je príjemným osviežením slovenského filmu. Aj preto, že je humorný.
„Je to film o tom, že aj z nevýhody sa dá urobiť výhoda. Ak máte trocha nadhľadu a neberiete sa vážne, dokážete sa aj na neúspech pozrieť z úplne iného uhla. Vyžmýkať z neho čo najviac pozitívneho. Trochu ako Don Quixote som bojoval s veternými mlynmi. Je to však úprimný a otvorený film o tom, ako rôzne sa dá čeliť nevôli osudu. Ak naozaj chcete. Ja som chcel,” uzavrel Slovák.
A hoci od dôb prvej klapky Fabriky smrti vzniklo už viacero „prvých“ slovenských hororov, rozhodol sa Slovák nazvať tento svoj film Prvý slovenský horor. “A tak som teda nakoniec predsa len producentom Prvého slovenského hororu stal,” dodal.
Zdroj: Forza, a.s.
