Publikácia o Jánošíkovi potvrdzuje, že je natrvalo spätý so zrodom slovenskej kinematografie.

Pri príležitosti storočnice slovenskej kinematografie, ktorá sa odvíja od vzniku prvého slovenského celovečerného hraného filmu Jánošík (1921) Jaroslava Siakeľa, vydal Slovenský filmový ústav (SFÚ) publikáciu Jánošík a 100 rokov slovenskej kinematografie. Jej ústredným textom je historická štúdia približujúca vznik filmu od nápadu až po prvú i obnovenú premiéru, no vďaka zvučným menám autorov Jánošík v knihe ožíva aj ako legenda, divadelná postava či obyčajný človek.

Publikácia o Jánošíkovi je súborom textov venovaných prvému slovenského celovečernému hranému filmu i opakovaným návratom k téme Jánošíka v priebehu celých dejín slovenskej kinematografie. Jánošíka predstavuje ako predmet historického skúmania v rôznych oblastiach, ako hrdinu nielen filmového, ale aj divadelného a literárneho sveta, ale aj ako mýtus, legendu či slovenský kultúrny fenomén, ktorý sa dá rôznymi spôsobmi interpretovať. Kniha je bohato ilustrovaná fotografiami a jej súčasťou sú aj dobové propagačné materiály filmu.

Na publikácii sa autorsky podieľalo jedenásť osobností predovšetkým z oblasti slovenskej kinematografie a audiovízie, no i zo širšieho prostredia slovenskej filmovej kultúry. Ústredným textom je štúdia nazvaná História filmu Jánošík, ktorej autorkou je Renáta Šmatláková, faktografka a katalogizátorka z Oddelenia dokumentácie a knižničných služieb SFÚ. V svojej rozsiahlej štúdii sa podrobne venuje pozadiu vzniku filmu, východiskom jej textu sa stali najmä archívne materiály, dobová tlač i publikácie zo zbierkových fondov SFÚ, tiež osobné fondy viacerých historikov, venujúcich sa téme Jánošíka, i zachovaná osobná a úradná korešpondencia, ktorá v knihe vďaka bohatým citáciám pravdivo dokumentuje udalosti späté so vznikom prvého slovenského celovečerného hraného filmu.

V textoch ďalších desiatich autorov Jánošík ožíva na niekoľko spôsobov. Nedávno zosnulý herec, scenárista a humorista Milan Lasica sa nad Jánošíkom zamýšľa so sebe vlastným nadhľadom ako nad trvalou legendou, ku ktorej nemôže byť nik ľahostajný, hoci jej osud môže byť vrtkavý. Etnograf, muzeológ a pamiatkar Peter Maráky sa na Jánošíka pozerá ako na filmovú postavu naprieč dejinami  slovenskej kinematografie, ktorá odráža aj storočný historický vývoj Slovenska. Hana Hlôšková z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied (SAV) reflektuje Jánošíka z hľadiska zbojníckej tradície i jej historických folklórnych podôb. Spisovateľ, dramatik, režisér a herec Stanislav Štepka, vedúca osobnosť Radošinského naivného divadla (RND) približuje zasa divadelnú hru Jááánošííík, ktorú Radošinci uvádzali až v troch verziách a prekročili ňou tisícku javiskových repríz.

Svoju cestu k Jánošíkovi opisujú v publikácii aj režisérka, scenáristka a autorka románu Jánošík Mariana Čengel Solčanská a tiež scenáristka, režisérka a autorka scenára k filmu Jánošík. Pravdivá história (2009), ktorý do filmovej podoby preniesla poľská režisérka Agniezska Holland. Filmová teoretička z oddelenia vedy a výskumu SFÚ Petra Hanáková demýtizuje obraz Jánošíka v slovenskej kinematografii s priznaním, že ako monografistka Paľa Bielika je ku kastingu na hlavnú postavu Jánošíka bratov Siakeľovcov predpojatá. Teoretika popkultúry Juraja Malíčka v súvislosti so storočnicou našej kinematografie baví predstava jej dejín ako suma viac či menej dôležitých filmov nakrútených medzi Jánošíkmi. O aké výročie pri storočnici slovenskej kinematografie v nadväznosti na Jánošíka bratov Siakeľovcov ide v našom historicko-filmovom kontexte, uvažuje Martin Šmatlák, riaditeľ Audiovizuálneho fondu.

Otváracím textom publikácie je štúdia nazvaná Jánošík a idea pôvodu národnej kinematografie od estetika a filmového teoretika Juraja Oniščenka, zároveň lektora vzdelávacieho cyklu SFÚ Filmový kabinet v Kine Lumière, pre ktorého je Jánošík z roku 1921 referenčným bodom pre slovenskú filmovú vedu. Tento film je podľa jeho slov počiatočný fundament a úlohou historikov je klásť si otázku, čo to znamená.

Oniščenko sa tejto téme venuje aj v prednáške aktuálneho vydania Filmového kabinetu nazvanej Počiatok slovenskej kinematografie, ktorá je spojená s projekciou „výročného“ filmu. O Jánošíkovi bratov Siakeľovcov hovorí, že „nachádzajú sa v ňom všetky rysy a nároky kladené na pojem kinematografie. Okrem technických aspektov sleduje nielen umelecké, ale aj tie ekonomické. Najzaujímavejším prvkom filmu je však jeho efemérnosť. Nielenže prispieva k rozšíreniu legendy Juraja Jánošíka, ale sám svojou existenciou ďalšie vyvoláva. Nielenže odkrýva otázku, kedy vzniká kinematografia, ale pri bližšom skúmaní ju rovnako tak aj zahaľuje rúškom tajomstva.“ Prednáška Filmového kabinetu spojená s projekciou filmu sa uskutoční v pondelok 11. októbra o 18.00 hod. v Kine Lumière, prístupná je aj pre širokú verejnosť, prednostne pre frekventantov kabinetu.

Publikáciu Jánošík a 100 rokov slovenskej filmovej kultúry vydal SFÚ v spolupráci so Štátnym komorným orchestrom Žilina a s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR. Kniha vyšla na 104 stranách a v predaji je za 5,94 eur vo vybraných slovenských kníhkupectvách, v predajni SFÚ Klapka.sk na Grösslingovej ul. 43 v Bratislave a na jej internetovej stránke klapka.sk: Jánošík a 100 rokov slovenskej filmovej kultúry

Viac informácií o prednáške a projekcii filmu Jánošík (1921) v cykle Filmový kabinet nájdete na: Filmový kabinet: Počiatok slovenskej kinematografie

(Pozn.: Vstup do prevádzky Kina Lumière je povolený len plne zaočkovaným osobám. Prosíme vás, aby ste sa pri vstupe do kina preukázali potvrdením o očkovaní. Ďakujeme za porozumenie.)

Krátko o filme Jánošík bratov Siakeľovcov

Prvý slovenský hraný dlhometrážny film Jánošík vznikol v slovensko-americkej spoločnosti „Tatra“ Film Corporation v réžii Jaroslava Siakeľa. S nápadom nakrútiť film o našom legendárnom ľudovom hrdinovi prišiel v roku 1920 predstaviteľ slovenských krajanov v Chicagu Samuel Tvarožek, ktorý oslovil Jána Závodného, v tom čase majiteľa a prevádzkovateľa kina Casimir v Chicagu. Realizácie filmu sa ujali bratia Siakeľovci, ktorí pracovali v americkom filmovom priemysle a mali skúsenosti s nakrúcaním filmov. Daniel stál za kamerou, režisérom sa stal Jaroslav. Do postavy Jánošíka obsadili českého herca Theodora Pištěka st. Film sa nakrúcal od júna do augusta 1921 v rôznych častiach Slovenska. Jeho premiéra sa konala 1. decembra 1921 v Atlantic Theatre v Chicagu, dodnes sa zachovala len americká verzia filmu, ktorú v roku 1975 zrekonštruoval filmový historik Ivan Rumanovský.

Projekcie filmu Jánošík so živým hudobným sprievodom

Sté výročie vzniku prvého slovenského celovečerného hraného filmu Jánošík (1921) si Slovenský filmový ústav počas tohto roka pripomenul na mnohých podujatiach doma aj v zahraničí. Na viacerých významných domácich podujatiach sa film premietal so živým hudobným sprievodom. Prvá projekcia sa uskutočnila na MFF Art Film Fest Košice, kde film sprevádzal významný slovenský hudobník David Kollar, ktorý svoju „jánošíkovskú“ kompozíciu uviedol vo svetovej premiére. Na podujatí Jánošík 21 v Kine Lumière v Bratislave s ním hrali aj francúzsky trubkár svetového mena Erik Truffaz a hudobný producent a prieskumník Tomáš Mutina. O nový živý hudobný sprievod k filmu sa postaral aj huslista a aranžér Stano Palúch, ktorý svoje naštudovanie uviedol na bratislavskom festivale Viva Musica! Festival. Špeciálna projekcia filmu spojená s klavírnym sprievodom Karin Sarkisjan sa uskutočnila počas Osláv 100. výročia kinematografie v Blatnici, rodnom meste tvorcov filmu – bratov Siakeľovcov.

Zdroj: SFÚ