Definitívnym signálom k oficiálnemu zrodeniu Nocadeň bol londýnsky koncert U2. Bratia Kopinovci síce videli írske legendy už v roku 1995, ale až výlet v Anglicku spustil lavínu, ktorá za sebou zanechala (zatiaľ) šesť albumov. „Máme za sebou množstvo skúseností, ktoré nás konfrontovali s rôznymi situáciami, ale momentálne v nás rezonuje radosť a pubertálna dravosť sprevádzaná dostatkom sily a energie, aby sme sa posúvali ďalej. Každý z nás túžil po kapele a vďaka Nocadeň si tento sen pätnásť rokov aj plníme,“ uviedol na margo pätnásteho výročia Rasťo Kopina.
Cesta štvorčlennej zostavy pracujúcej pri všetkých albumoch s umeleckou slobodou bola vždy priama a čas len potvrdil, že ich hudobná empatia padla na úrodnú pôdu. Za pätnásť rokov na scéne pracovali Nocadeň s hranicami mainstreamu podľa vlastných predstáv, v rámci ktorých im nechýbala odvaha (spojená s marketingovým rizikom) opúšťať hudobný priemer vyskladaný zo štandardných postupov. V tomto prípade mala kapela šťastie na prístup vydavateľstiev, a preto mohla fungovať s prívlastkom nezávislá. „Hoci sme sa postupne dostávali do hudobnej mašinérie a časť ideálov sa nám rozplynula, v priebehu celých pätnástich rokov sme vždy tvrdo bojovali za umeleckú slobodu. Z tohto dôvodu si stojíme za každým z našich albumov. Aj keď sme boli v major labeli, čo môže zvádzať k tomu, že sme sa museli prispôsobovať diktátu, fungovali sme ako nezávislá kapela počnúc výberom skladieb, cez výtvarnú stránku bukletov až po klipy,“ zdôraznil Rasťo Kopina.
Charakteristickou črtou Nocadeň sa stala precíznosť pri definovaní vlastných pocitov s tým, že zmysel pre detaily sa premietol aj do vizuálnej podoby skladieb, či energiou nabitých živých koncertov. „V kapele ide každý z nás s kožou na trh, čo občas vytvára tlak, ale každú situáciu sme ustáli. Keď sa obzriem za našou spoločnou históriou, prevládajú vo mne pozitívne spomienky. Pokiaľ sme aj museli riešiť problémy, vždy prišli zvonku. Naše vzťahy boli vždy v poriadku, inak by sme spolu nevydržali, ak by sme si nerozumeli,“ uviedol Peter Gufrovič.
Pätnásť rokov na scéne sa Nocadeň rozhodli osláviť, spolu s fanúšikmi, 1. mája v Štátnom divadle v Košiciach. S týmto nápadom prišiel spevák Rasťo Kopina. Interiér divadla je podľa neho nielen najreprezentatívnejším priestorom v širokom okolí, ale zároveň spåňa kritéria pre koncert nesúci so sebou posolstvo, podľa ktorého je život hrou a všetci sme iba hercami. Počas hodiny a pol odznejú najväčšie hity a zároveň sú v podobe prekvapení pripravené skladby, ktoré sa dočkajú koncertnej premiéry. Mimoriadnou dominantou rockového žúru bude na slovenské pomery nadštandardná kombinácia zvukovej a svetelnej techniky. Keďže partia košických hudobníkov sa rozhodla venovať koncert fanúšikom ako prejav vďaky za doterajšiu podporu, popri jeho príprave vzniká kontinuálne aj dokumentárny film s názvom Nocadeň v divadle. „Peťo Gufrovič v jednom z našich prvých rozhovorov povedal krásnu vetu, a to, že chceme dôjsť čo najďalej. My sa toho držíme, pričom nech si to každý vysvetlí, ako chce,“ dodal s tajomným úsmevom Rasťo Kopina.
Zdroj: Imrich Makó, PR a produkčný manažér / GRAND STUDIO, s.r.o.
Publikoval: Redakcia GREGI.NET
