Rozhovor s kapelou Bod omylu: Hudba je pre nás najčastejším zdrojom šťastia!

Slovenská kapela Bod omylu zabodovala v eliminačnej súťaži na poľský festival Przystanek Woodstock, kde sa umiestnila medzi dvomi najlepšími – postupujúcimi. Dnes vám o tomto a iných zážitkoch ponúkame rozhovor s gitaristom a spevákom Lukášom Turiakom.

Ahoj Lukáš. Pre začiatok ťa chcem poprosiť, aby si nám v krátkosti predstavil vašu kapelu. Ako vznikla a z akej idey? Aký štýl je vám najbližší?
Vznikli sme podobne, ako väčšina mladých kapiel. Ako partia spolužiakov z jedného sídliska sme sa chceli podobať svojim vzorom a baviť sa pri tom hudbou. V priebehu rokov sa k zábave pridal aj kus snahy a začali sme veci postupne brať vážnejšie, hoci dodnes je muzika pre nás v prvom rade radosť. Čo sa týka štýlu, charakterizoval by som to ako moderný rock. Dva posledné single boli síce trošku iné, než to, na čo boli doteraz ľudia od nás zvyknutí, ale na albume to celé vyznie ucelenejšie, na čo sa už teraz teším.

Čo pre vás hudba ako taká znamená?
To je príliš subjektívna vec na to, aby som mohol odpovedať aj za chalanov, ale pre mňa osobne je hudba jednoducho niečím, čo ma v živote baví najviac. Je to pre mňa najčastejší zdroj šťastia aj smútku a len málo vecí sa dokáže vyrovnať pocitu, keď sa nám s chalanmi podarí zložiť dobrú skladbu alebo dostávať na pódiu späť energiu od divákov.

Ako dlho sa už ty a ostatní členovia kapely hudbe venujete?
Ako kapela fungujeme šesť rokov a predtým sme sa nejaký ten rôčik učili chytať prvé akordy na coververziách obľúbených pesničiek.

Venujete sa aj reworkom známych skladieb, alebo pracujete len na vlastnej tvorbe?
Máme nacvičených pár obľúbených coverov najmä pre akustické vystúpenia, ale naše koncerty sú z prevažnej väčšiny tvorené vlastnou tvorbou. Takisto na album nepripravujeme žiadne preberáky, hoci je pravda, že ešte na EPčku z roku 2012 sme si ako bonus strihli „táborákovú“ verziu piesne Slovenské mamičky.

Čo pre vás znamená stáť na pódiu?
Opäť subjektívna záležitosť. Myslím, že každý z nás to prežíva inak, lebo sme rozdielne osobnosti. Pre mňa je čas strávený na pódiu vždy plný endorfínov a užívam si ho naplno. Sú to jedny z mála chvíľ, pri ktorých dokážem úplne vypnúť mozog a vnímať iba to, čo sa deje na stejdži a pod ním.

Máte nejaký zaujímavý či zábavný zážitok z pódia?
Vždy sa zaručene niečo zomelie, takže ťažko vybrať len jeden. Ale spomínam si, ako pred pár rokmi Michalovi z pódia na festivale spadlo kombo a on si poň v priebehu pesničky stihol zbehnúť, znova ho pozapájal, napravil rozkrútené potenciometre a s prehľadom dohral sólo. Pred nedávnom sa zas pekná vec prihodila mne na jednom hodovom koncerte. Pri cúvaní z predsunutej časti pódia som zakopol o odposluch a aj s gitarou som spravil ladný kotrmelec dozadu, plynule som podišiel k mikrofónu a dospieval som pesničku. Po koncerte za mnou jeden divák v náladičke prišiel a pochválil ma za dobre nacvičenú showku.

Pred nedávnom ste si zahrali na eliminácii kapiel na poľský woodstock festival, kde ste sa aj umiestnili medzi prvými dvomi, a teda ste postúpili. Akým spôsobom ste sa dostali do tohto výberového kola a prečo bola súťaž pre vás dôležitá?
O tejto súťaži sme sa dozvedeli od Marka Rybku, ktorý sa v prípravách Eliminácii angažoval. Rozhodli sme sa, že skúsime šťastie a z toho, že sme postúpili, sme nesmierne šťastní. Výsledok nás potešil o to viac, že už dlhší čas sme účasti v rôznych súťažiach odmietali, keďže často šlo len o naháňanie fanúšikov pre určité festivaly či „agentúry“ formou otravovania fanúšikov na internete. V tomto prípade nás oslovil formát súťaže, kde o všetkom rozhodovala len odborná porota. Na Woodstock sa veľmi tešíme, bude to zážitok.

Aké máte plány do budúcna?
Na jeseň chceme po troch rokoch konečne vydať album, takže v lete sa nudiť nebudeme. Okrem festivalov budeme dokončovať materiál do štúdia a pripravovať videoklip. A po albume by to snáď chcelo nejaké turné, ale to je teraz ešte ďaleko.

Chcete ešte niečo na záver odkázať čitateľom portálu gregi.net?
Hlavne veľmi pekne ďakujeme za oslovenie pre rozhovor. Portálu držíme palce a čitateľom odkazujeme snáď len toľko, aby sledovali československú muziku. Máme tu veľa interpretov, ktorých stojí za to podporovať.

Rozhovor pripravila Daura