Slovenskí výtvarníci vytvoria v Bratislave počas Hvalur festivalu malý Island.

Blížiaci sa festival islandskej hudby Hvalur prinesie 24. a 25. októbra do Bratislavy 6 rôznorodých islandských kapiel. Návštevníci sa môžu tešiť na ambient, indietronicu, synth-punk, ale aj electro-pop. Ide o prvý festival islandskej hudby nielen v Bratislave, ale aj v strednej Európe. Hvalur festival však nebude len o hudbe, ale aj o diskusiách a vytvorení magickej atmosféry, ktorá bude pripomínať ostrov hudby, vodopádov, ľadovcov a sopiek. O vizuálnu stránku festivalu sa postarajú mladí talentovaní výtvarníci, ktorí v Ateliéri Babylon vytvoria „malý Island“ vďaka video-projekciám a scéne.

Celý vizuálny príbeh festivalu začal logom, ktorého hlavným motívom je veľrybí chvost. Odkazuje tým na názov festivalu Hvalur, ktorý v preklade z islandského jazyka do slovenčiny znamená veľryba. Autorkou loga je mladá fotografka a grafická dizajnérka Lea Lovišková, ktorá vytvorila aj celkový vizuál festivalu s ružovou veľrybou a modrým digitálnym morom. „Nosným motívom pre logo aj vizuál festivalu je veľryba, ako celok aj detail. V logu a neskôr aj vo vizuále je použitý základný tvar, ktorým je kruh. Je to spájajúci a integrujúci prvok, ktorý reflektuje aj celkovú myšlienku festivalu,“ vysvetľuje. V celkovom festivalom vizuále dominuje fotokoláž kresby veľryby zasadenej do digitálneho poľa (konkrétne sa jedná o detail obvodovej dosky). „Je to zároveň spojenie kontrastov tradičného a moderného, organického a technického,“ dopĺňa Lea Lovišková.

Súčasťou prvého ročníka festivalu budú aj videoprojekcie vybraných slovenských umelcov, ktoré budú vytvorené na hudbu jednotlivých islandských kapiel. Otváracím koncertom festivalu bude vystúpenie Magnúsa Jóhanna, pre ktorého ambientné klavírne piesne vytvoria video-projekciu Ján Juhaniak a Marián Vredík. „Naša práca je rozdelená na dve časti. Ja som reagoval na islandskú atmosféru Magnúsovho albumu Pronto, pri ktorej som mal rôzne vizuálne predstavy. Pre mňa bola inšpiratívna meditatívnosť v jeho piesňach sprevádzaná klavírom s elektronickými presahmi,“ vyjadril sa.

„Mojou úlohou bolo nájsť a spracovať obrazový kolážový materiál a posunúť ho Mariánovi na rozpohybovanie a dotvorenie priamo na live koncerte,“ objasňuje.

Mariána Vredíka zaujal Magnúsov album čistotou hudby a zároveň experimentovaním so zvukovými plochami. „Je veľmi sympatické, ako sa pohybuje medzi klasickou a súčasnou hudbou, práve toto balansovanie a miešanie rôznych polôh a prístupov bude aj jedným zo spojovacích článkov našej spolupráce,“ vysvetľuje. Projekcia k jeho koncertu sa bude skladať z fragmentov animácií, krátkych videí a archívnych záberov. Animácie vychádzajú  zo surrealisticky ladených koláží Jána Juhaniaka a sú spracované do novej podoby. Cez ne budú pretkané krátke videá odkazujúce na často banálne situácie, ktoré ale majú v sebe magický podtón. „Nostalgické korenie dodajú zaloopované krátke útržky zo starých amatérskych filmov môjho otca. Konečný obraz bude napokon rôzne modifikovaný  počas koncertu a z konkrétneho symbolu, alebo obrazu sa môže ľahko stať abstraktná fluidná štruktúra. Výsledok by sa teda mal pohybvať niekde na pomedzí tušenej reality a sna,“ približuje. Dôležitú úlohu bude hrať teda Vj-jing, ktorým sa jednotlivé fragmenty a vrstvy spoja do nového celku a vznikne tak živý obraz, ktorý reaguje na Magnúsovu hudbu. 

Ďalšia video-projekcia bude vytvorená na hudbu Sunny Fridjons. Postará sa o ňu Martina Šperková, ktorá je tiež autorkou video-spotov pre festival. „Pri teaseri a promo-videách som vychádzala z Leinho návrhu loga a vizuálov k festivalu. Zaujalo ma spojenie veľryby a elektronických obvodov plošných spojov. Tieto spoje mi evokovali bubliny vo vodách, v ktorých veľryba pláva. Snažila som sa vrstvením týchto spojov dosiahnuť pocit hĺbky a pohybu vody,“ približuje. Pôvodný Lein návrh loga mierne rozpohybovala a skombinovala som ho s ružovou veľrybou z vizuálu. „Tak síce pripomína Lein pôvodný návrh, ale umožňuje veľrybe podľa jej (mojej) vôle a potreby z loga „odplávať,“ poznamenala.

Pri vizualizáciach ku koncertu Sunny Fridjons mala k dispozícii len dve indície. Najdôležitejšiou bola hudba a tip od autorky hudby Sunny Fridjons, že album z ktorého bude väčšina skladieb, je silne inšpirovaný lesom. „Keďže texty piesní sú väčšinou v islandskom jazyku, viem z nich vyrozumieť najmä atmosféru vytvorenú hudbou. Preto som sa rozhodla, že budem pracovať s rôznymi stvárneniami lesa a jeho náladami,“ vysvetľuje.

Na Sunnin koncert pripravuje kolážovitú animáciu z rôznych materiálov a animačných techník. „Okrem videí a fotografií chcem využiť aj prvky jesene a začleniť do animácie aj scany reálnych listov,“ približuje.

O prípravu magickej scény v Ateliéri Babylon sa postarajú mladé výtvarníčky Oleksandra Bakushina, Lucia Gamanová a Petra Rybánska. Táto trojica mladých dizajnérok sa stretla na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Každá z nich má iné zázemie a to im ponúka možnosť komplexne uvažovať o materiáloch a ich presahoch do iných médií. 

Aj počas tvorby pre Hvalur festival rozmýšľali nad množstvom prístupov a prešli viacerými materiálovými skúškami. Napokon sa inšpirovali samotnou hudbou, ktorá v tomto prípade zohráva kľúčovú úlohu. „Našim cieľom je preniesť na scénu atmosféru Islandu a zhmotniť hudbu, ktorú nám v rámci festivalu predstavia islandskí hudobníci. Scéna je vytvorená radením kriviek vychádzajúcich zo zvukových stôp ich piesní. Vzniknutá štruktúra transformujúca hudbu odkazuje na islandskú prírodu, ktorá bude vďaka difúznemu materiálu neustále meniť svetelnú atmosféru.“ Pripomínať bude podľa ich slov ľadovce, lávu či polárnu žiaru.

Bližšie informácie o programe nájdete na www.hvalur.sk a FB profile festivalu: https://www.facebook.com/hvalurfestival/

Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Profily výtvarníkov

Petra Rybánska sa po ukončení štúdia v odbore Ručného a výtvarného spracovania textílií na ŠÚV v Bratislave rozhodla ďalej venovať dizajnu. Je čerstvou absolventkou Industrial dizajnu, kde získala svoj bakalársky aj magisterský titul. V rámci svojho štúdia absolvovala internú stáž v ateliéri Keramiky a zahraničnú stáž v Düsseldorfe so zameraním na šperk. Aktívne získava zručnosti v oblasti ľudového remesela, ktoré obohacuje o svoje výtvarne schopnosti.

Oleksandra Bakushina pochádza z Ukrajiny.  Po skúsenostiach s interiérovým dizajnom začala študovať v Bratislave v ateliéri Industrial dizajn. V rámci bakalárskeho štúdia mala možnosť absolvovať internú stáž na katedre Úžitkového umenia v ateliéri S+M+L_XL-Kov a šperk a v ateliéri Keramiky ale aj zahraničnú stáž v Rotterdame. V súčasnosti pokračuje na magisterskom stupni v ateliéri Art dizajn a popri štúdiu sa venuje filmovej produkcii. 

Lucia Gamanová svoje štúdium na VŠVU začala na katedre Intermédií. Bakalársky titul získala na katedre Vizuálnej komunikácie. Počas štúdia absolvovala zahraničnú stáž v Krakowe a ročnú internú stáž v Ateliéri S+M+L_XL-Kov a šperk. Svoj magisterský titul tento rok dovŕši prepojením Grafického dizajnu a šperku. Popri štúdiu sa aktívne venuje scénografickej tvorbe v spolupráci so študentami VŠMU.

MgA. Lea Lovišková sa narodila v roku 1986 v Bratislave. Je absolventkou Institutu tvůrčí fotografie Slezské univerzity v Opave (CZ) a bakalarskeho štúdia liečebnej pedagogiky na PdF UK v Bratislave. Absolvovala dvojročné akreditované štúdiu Inštitútu vzdelávania v arteterapii pri OZ Terra therapeutica. Pôsobila ako asistentka galeristu v súkromnej galérii v Bratislave a ako výstavný koordinátor a kurátor alternatívneho fotografického festivalu OFF_festival Bratislava. V súčasnosti spolupracuje s OZ Poľné ľalie v Modre-Kráľovej na príprave fotografiíckých výstav v Zelenom lese (pietne miesto obetí holokaustu) v Modre-Kráľovej. Ako fotografka dokumentovala tanečné, hudobné a hudobno-tanečné projekty a predstavenia súčasného slovenského umenia (napr: Soňa Ferjenčíková, Lucia Holinová, Petra Fornayová…) Svoje fotografie vystavovala na Slovensku, v Českej republike, Poľsku, Maďarsku, Taliansku, Španielsku a Francúzsku. V súčasnosti sa venuje voľnej fotografickej tvorbe, dokumentárnej, divadelnej, portrétnej, reklamnej a úžitkovej fotografii a výtvarnej pedagogike na SZUŠ Pablo v Trnave.

Martina Šperková – Narodila sa v roku 1986 v Bratislave. Na Vysokej škole Múzických umení študovala Filmovú a televíznu fakultu v odbore Animovaný film dva semestre. Potom prešla na Viedenskú Höhere Graphische Bundes-Lehr- und Versuchsanstalt, kde študovala odbor grafický dizajn a komunikácia. Už počas štúdia pracovala na rôznych grafických a ilustrátorských projektoch. V 2006 sa zúčastnila na projekte Divadlo bez domova organizované nadáciou Notabene príspevkom krátkeho animovaného filmu začleneného  v predstavení. Pracovala aj na hudobných festivaloch Pohoda a Hodokvas ako guide v rokoch 2001 – 2010. Pracuje pre viacerých autorov na projekciách a vizualizáciách k hudbe, napríklad pre Franka Wintera, či Ecetera band. Realizovala grafické návrhy obalov na hudobné nosiče viacerých kapiel. Svoje kresby a maľby prezentovala aj na niekoľkých výstavách (napríklad O tebe/ O tele, Hangár Ateliéry Tranzit (2011). V súčastnosti pracuje ako grafický dizajnér v reklame a realizuje viaceré samostatné projekty s umelcami, grafické návrhy pozvánok, katalógov a webové realizácie. Taktiež spolupracuje na niekoľkých študentských filmoch.

Marián Vredík (*1989) – Po absolvovaní kremnickej šupky pokračoval v Bratislave na Všvu, ktorú aj ukončil pod vedením Klaudie Kosziby v ateliéry maľby. Jeden semester stážoval v Prahe na Famu. Po škole funguje ako freelancer. Venuje sa animovanému filmu, kresbe, videoklipom a Vj-ingu. Momentálne ho zamestnáva hlavne animovaný seriál pre RTVS „Slovenčina na slovíčko“. Ako Vj spolupracuje zo skupinamy Čisté Tvary a Clube de esquiar. Žije a tvorí v Pezinku.

Ján Juhaniak – Mladý vizuálny umelec z Veľkého Krtíša. V roku 2015 absolvoval Ateliér klasických disciplín u akad.maliara Ľudovíta Hološku na Akadémii výtvarných umení v Banskej Bystrici. Už počas štúdia  absolvoval niekoľko pobytov v zahraničí (Brusel, Paríž). Práve cestovanie sa stalo pre Jána zdrojom inšpirácie na vytvorenia originálnych príbehov zachytených formou koláže. Táto výtvarná technika ktorá spája rozličné obrazy aby tak vo výsledku vznikol úplne nový, momentálne tvorí dominantnú časť jeho autorskej tvorby. Vystavuje samostatne i na kolektívnych výstavách. Minulý rok ste mohli jeho autentickú, precíznu a hravú koláž obdivovať v centre Paríža a tento rok i v Galérii X v Bratislave.

Zdroj: TS