Slovenskú hudbu už bude počuť menej: Ministerstvo kultúry plánuje potichu zrušiť kvóty na slovenskú hudbu.

Bez autorov o autoroch. Taký je návrh nového Mediálneho zákona, ktorý 7. októbra 2021 predložilo do medzirezortného pripomienkového konania Ministerstvo kultúry (MK SR). Návrh nového Mediálneho zákona má nahradiť doterajší zákon o vysielaní a retransmisii a okrem iného obsahuje aj úpravu tzv. kvót pre vysielanie slovenskej hudby v rozhlasovom vysielaní.

Novo predkladaný Mediálny zákon ruší povinnosť vysielať 25% slovenských hudobných diel pre súkromnoprávnych vysielateľov.Povinnosť uverejniť vo svojom vysielaní najmenej 35% slovenských hudobných diel si zachová iba verejnoprávny vysielateľ (RTVS). V praxi to znamená, že súkromní vysielatelia už nebudú nijako právne viazaní, aby hrali slovenskú hudbu. To v konečnom dôsledku môže mať fatálny dopad na slovenských autorov a interpretov.

Ministerstvo o zmene neinformovalo

Navrhovanú zmenu, ktorá je pre slovenských autorov a hudobníkov zásadná, MK SR nespomenulo ani v predkladacej správe k návrhu zákona, a dokonca ani v tlačovej správe zaslanej do médií. „Považujeme túto skutočnosť za alarmujúcu, a to o to viac, že napriek viacerým rokovaniam, ktoré sme s MK SR na túto tému viedli, sme o takomto významnom zásahu do existujúceho právneho stavu neboli vôbec informovaní.“ hovorí Ľubomír Burgr, predseda predstavenstva Slovenského ochranného zväzu autorského (SOZA).  Navyše na rozporovanie tohto 171-stranového návrhu v rámci medzirezortného pripomienkového konania plynie skrátená lehota, to znamená do pondelka 18. októbra 2021.

Pozitívny dopad na slovenskú tvorbu

Zavedenie kvót malo pritom napriek počiatočným obavám v roku 2016 pozitívny dopad na slovenskú hudobnú tvorbu a jej autorov. Podľa štatistík SOZA boli tantiémy rozdelené slovenským autorom za použitie hudby v rozhlasovom vysielaní v rokoch 2017 – 2019 priemerne o 26 % vyššie ako v trojročnom období pred zavedením kvót.

Kvóty dali zároveň priestor „v éteri“ aj mnohým novým umelcom, ktorí sa v ňom ešte pred rokom 2016 neobjavovali. Kým v rokoch 2013 – 2015 boli v rozhlase používané diela v priemere 1 613 slovenských autorov, v troch rokoch po zavedení kvót ich počet stúpol priemerne o 29 % na 2082 slovenských hudobných tvorcov.

„Aj napriek mnohým kritickým ohlasom na hudobné kvóty, je v éteri počuť, že toto opatrenie pomohlo po dlhom čase oživiť playlisty domácich rádií o kvalitnú slovenskú hudbu mladých autorov, ktorá by sa tam bez nich nedostala“, zhodnotil dopad kvót Dominik Štofko, spevák skupiny King Shaolin.

Rovnako rástol aj celkový počet slovenských diel zaradených do rozhlasového vysielania. V období rokov 2013 – 2015 ich ročne vo vysielaní odznelo priemerne 1 015 307. Vďaka kvótam tento počet stúpol v troch nasledujúcich rokoch o 66% na priemernú ročnú úroveň 1 686 939 odvysielaných hudobných diel. V prípade súkromnoprávnych vysielateľov tento rast predstavoval takmer 120%.

Verejnosť zavedené kvóty ocenila

Vysoký dopyt po slovenskej hudbe potvrdzuje aj prieskum verejnej mienky, ktorý SOZA realizovala s agentúrou FOCUS v máji tohto roka a ktorého cieľom bolo zmapovať záujem poslucháčov rozhlasových staníc o slovenskú hudbu.

Na otázku: „Koľko z 10 hraných skladieb v rádiu, ktoré počúvate najčastejšie, by malo – podľa Vás – pochádzať zo Slovenska?“ až 67% opýtaných odpovedalo, že by z 10 hraných skladieb malo pochádzať zo Slovenska aspoň 5. Iba necelé 1% opýtaných by nechcelo vo svojom obľúbenom rádiu počuť žiadne slovenské skladby.

Ústavný súd kvóty odobril

Kvóty vo vysielaní nie sú žiadnym slovenským špecifikom. Kvóty na domácu hudbu má väčšina európskych krajín vrátane Holandska, Francúzska, Maďarska, ale napr. aj Austrálie a ich hlavným cieľom je propagácia národnej alebo lokálne relevantnej hudby.

„V kultúrne vyspelých krajinách, či už je to Kanada, Holandsko alebo Švédsko sú kvóty na domácu hudbu už roky samozrejmosťou. Práve pandémia koronavírusu znásobila ich dôležitosť pre hudobníkov, ktorým bolo zakázané koncertovať. Aj preto v uplynulom období niektoré vlády uvažovali dokonca o ich navýšení – slovenská vláda, zdá sa, uvažuje o presnom opaku.“ upresnil Juraj Čurný, moderátor a konzultant v oblasti médií.

Zákonná úprava kvót na slovenskú hudbu obstála v nedávnej minulosti aj pred Ústavným súdom SR, ktorý svojím rozhodnutím nevyhovel návrhu generálneho prokurátora na ich zrušenie. „Ústavný súd zavedenie kvót ohodnotil ako rozumné, čomu nasvedčuje i to, že nejde o unikátne prostriedky špecifické len pre Slovenskú republiku, ale ide o prostriedky štandardne využívané zákonodarcami v iných štátoch Európskej únie“ Aj preto sa slovenskí autori a hudobníci rozhodli hromadne pripomienkovať nový návrh Mediálneho zákona. V rámci pripomienky žiadajú, aby Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky prehodnotilo svoj zámer a ponechalo v platnosti súčasný právny režim, podľa ktorého majú rozhlasové stanice zákonom stanovené percento slovenskej hudby vo vysielaní, t.j. 25% pre súkromné rádiá a 35% pre rozhlasové okruhy RTVS.

„Už len na základe našich koncertov môžeme povedať, že Slováci si radi vypočujú domácu tvorbu. V ostatných dvoch rokoch sme však koncertovať buď nemohli, alebo iba vo veľmi obmedzených podmienkach. Preto je veľmi dôležité, aby slovenskej hudbe vyčlenili priestor aj slovenské rádia. Kto iný ak nie oni?“ dodáva hudobná skladateľka a speváčka Katarína Knechtová.

 Zdroj: SOZA