Štúr-žúr mení miesto konania. Podujatie sa uskutoční v Starej tržnici v Bratislave. Rok Ľudovíta Štúra oslavuje Slovensko rôznymi spôsobmi. Jazykovedci však chystajú žúr, aký tu ešte nebol. Po dvoch storočiach od narodenia slávneho kodifikátora spisovnej slovenčiny usporadúva Jazykovedný ústav Ľ. Štúra Slovenskej akadémie vied unikátne podujatie miešaním žánrov, štýlov a pohľadov na túto osobnosť. Rudnayovo námestie ožije 21. mája 2015 od 12.00 do 22.00 festivalom Štúr-žúr, o ktorom sa hovorí – vďaka Ludevítovi – po slovensky.
Myšlienka skĺbiť čo najviac štúrovsky motivovaných javov a predmetov súčasnosti sa zrodila v hlave Lucie Satinskej, dramaturgičky a moderátorky akcie: „Nadchýna nás, čo všetko Štúr inšpiruje a sme radi, že sa nám podarilo pod naše okná priniesť pestrú zmes ľudí aj výrobkov. Bude to narodeninová oslava ako sa patrí.“
Hlavné slovo bude mať slovo. O svojich skúsenostiach so stvárnením Štúra v rôznych inscenáciách či filmoch porozprávajú herci Robert Roth, Dušan Jamrich a Ludwig Bagin, podrobnosti o role Adely Ostrolúckej prezradí Emília Vášáryová. Zaujímavosti zo života v štúrovskom období opíše etnologička Katarína Nádaská, nebudú chýbať ani jazykovedkyne Sibyla Mislovičová a Ingrid Hrubaničová. Odkaz Štúra je zreteľný i v 21. storočí, potvrdí to i módna návrhárka Wylczynska, Ján Krekáň zo Štúr Café, dokonca aj kritik Rado Ondřejíček, známy aj ako tvorca Cynickej obludy. Program vyvrcholí predstavením Divadla Jozefa Gregora Tajovského zo Zvolena so špeciálne upravenou inscenáciou Orol tatranský a pri západe slnka zahrá kapela Slniečko, ktorú preslávil najmä hit Ludevít Štúr. Kino Mladosť ponúkne kolekciu filmov o Štúrovi od čierno-bieleho Za práva ľudu až po veľkofilm Kandidát.
Neoddeliteľnou súčasťou budú štúrovské trhy, ktoré ponúknu návštevníkom bohatú zmes dekorácií, úžitkových výrobkov i občerstvenia. Vôňami, chuťami, krásou a inšpiráciou budú lákať stánky Modranska, Artforum, Sashe, King Factory, Jablčnô a mnohé ďalšie.
Festival sa koná pod záštitou starostu Starého Mesta Radoslava Števčíka. Projekt podporili destinačný partner Turizmus regiónu Bratislava a Bratislavský samosprávny kraj. Motívom podujatia je podnietiť všetky generácie k záujmu o slovenčinu, podnietiť k poznaniu Ľudovíta Štúra, ako aj vyvrátiť zakorenené nepravdy o nezáživných jazykovedcoch či Štúrovej vine za ypsilon. Ako potvrdzuje riaditeľ JÚĽŠ SAV prof. PhDr. Slavomír Ondrejovič, DrSc.: „Štúr nerád pristúpil na znovuzavedenie ypsilonu do abecedy. V jednom z listov dokonca píše ‚Načo je nám y, keď nie je v našej výslovnosti?‛.“
Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV je pracoviskom, v ktorom sa v Slovenskej republike sústreďuje základný výskum spisovných aj nespisovných útvarov slovenského národného jazyka. Ústav vznikol v roku 1943, ale súčasný názov nesie až od roku 1966. Hlavnými oblasťami výskumu sú systém súčasnej slovenčiny, fungovanie jazyka v súčasnej komunikácii, lexikologicko-lexikografický výskum, teória a prax jazykovej kultúry, odborná terminológia, etymológia a jazykový zemepis, dejiny jazyka, slovenské nárečia, onomastika, korpusová lingvistika a počítačové spracovanie prirodzeného jazyka. Pravidelne vydáva odborné periodiká Jazykovedný časopis, Kultúra slova a Slovenská reč a verejnosti poskytuje bezplatnú službu jazykovej poradne.
https://www.juls.savba.sk
https://www.facebook.com/JazykovednyUstavLudovitaStura
Zdroj: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV
