Na scéne pôsobíte pomerne dlho – pod súčasným názvom od roku 1996, čo považujte za doteraz najväčší úspech?
Maroš: Pomaly to bude 20 rokov, čo pôsobíme na tejto prevažne UG scéne. Počas tej doby boli aj zlé obdobia aj dobré, ale nedá sa hovoriť o nejakých veľkých úspechoch. Predsa len UG kapely zo Slovenska nemajú také možnosti ako dajme tomu západné kapely, takže presadenie sa vo svete je dosť ťažké, nech je kapela akokoľvek dobrá. Pre nás je asi najväčší úspech ten, že sme mohli koncertovať aj v zahraničí a že máme za sebou človeka, ktorý sa o to vie postarať. (Taktiež o vydanie našich albumov a vecí s tým spojených.)
Ak by ste mali tú možnosť, je niečo, čo by ste vo svojom profesionálnom muzikantskom živote urobili inak?
Maroš: V prvom rade by som podotkol, že nie sme a ani sme nikdy neboli profesionálna kapela – kapela zarábajúca si na svoje fungovanie. Tých vecí na zmenu by bolo samozrejme viac. Určite je to napríklad nahratie albumu „Absurd Humanism“, ktoré vôbec nevyšlo podľa našich predstáv a ktorý by sme najradšej nahrali ešte raz. To bolo jedno z tých zlých období, čo som už spomínal. Taktiež by sme určite riešili inak otázku spevákov pôsobiacich v kapele za niekoľko predošlých rokov. To sú také hlavné veci, ktoré boli najproblematickejšie, potom je ešte pár drobných, bežných, tie však nestoja za zmienku.
Ktorý album hodnotíte ako najvydarenejší a prečo?
Maroš: Najvydarenejší je určite „Disgust“. Myslím, že to nie je názor len nás, ale aj fanúšikov. Vidno tam dosť veľký posun oproti minulým nahrávkam, čo sa týka zvuku, technického zvládnutia a celkového znenia albumu. Myslím si, že k tomu prispela aj zmena štúdia oproti minulosti. Predtým sme vždy nahrávali doma, na „Disgust“ nás náš vydavateľ nahovoril na nahrávanie v moravskom štúdiu Shaark. Je to vynikajúce štúdio s ľuďmi, ktorí sa tejto muzike rozumejú a pracovalo sa nám tam veľmi dobre.
Fajo: Samozrejme sa však blíži vydanie ďalšieho albumu a my sa snažíme posunúť opäť niekam ďalej, vyprodukovať niečo ešte lepšie, než bol „Disgust“.
Niekoľkokrát ste absolvovali zahraničné turné – je rozdiel medzi slovenskými a zahraničnými fanúšikmi? Ak áno, v čom?
Maroš: Také súvislé zahraničné turné bolo iba raz spolu s FLESHLESS a LANIENA MENTIS. Druhé turné s Američanmi AVERSION TO LIFE nemohlo prebehnúť v plnej dåžke práve kvôli tejto kapele, pretože na poslednú chvíľu odvolali účasť, takže sa to rozdelilo na dva predåžené víkendy v Nemecku. Ostatné akcie, ktoré sme inokedy odohrali v zahraničí, boli tiež len dvoj, trojdňové akcie, takže už nie turné. Stálo to však vždy za to a máme na tieto výjazdy len dobré spomienky. Čo sa týka fans, s odstupom času mi to pripadá, že je to rovnaké aj tu, aj v zahraničí. Záleží aj od miesta, kde sa hrá, niekde sú ľudia v pohode, bavia sa, niekde len stoja a pozerajú. Takže extrémny rozdiel by som ani nevidel medzi fans, ale hlavne medzi úrovňou koncertov tu a v zahraničí. To je fakt o inom. Myslím tým zvukové zabezpečenie koncertov, postaranie sa o kapely atď., tu sa majú slovenskí usporiadatelia ešte čo učiť.
Fajo: Na obranu našich usporiadateľov snáď len toľko, že ťažko je vytvárať nadpriemerné podmienky, keď vám chodí čoraz menej ľudí. Ale neradi by sme to tu zvrhávali na nekonečnú úvahu o zlých účastiach na koncertoch.
S ktorou slovenskou/svetovou hviezdou by ste si radi zahrali?
Maroš: Neviem aké hviezdy máš na mysli, na Slovensku akosi nič nežiari no a v zahraničí…? My sme po tých rokoch už takí „salámisti“, že už nesnívame o týchto veciach. Radi si zahráme s hocikým normálnym (teda hviezdou), hlavne nech je super koncert a nech sa ľudia pobavia a nech aj my máme z toho dobrý pocit. Ale nie sme z toho takí ako kedysi, že keď sme napríklad hrali s DYING FETUS, týždeň predtým sme nespávali. To už prešlo. Toto drží možno len nášho speváka, ktorý tie veci predtým s nami nezažil.
Fajo: Nie možno, ale áno (smiech). Ono mladší (ako aj ja) metalheads mi isto dajú za pravdu, že tá radosť z koncertov a stretu so zahraničnými velikánmi je niekedy fakt obrovská. Na druhej strane: často to môže byť fakt len o tom, byť súčasťou tej a tej akcie, kde sú aj tie a tie „hviezdy“. Vy ako kapela si to užívate, pritom hlavným headlinerom (a často aj mnohým návštevníkom koncertu) je úplne jedno, že ste tam.
Čím sa kapela momentálne zamestnáva?
Maroš: Ako to už v týchto končinách býva, kapela sa zamestnáva tým, že každý chodí do práce (to už začína aj na Slovensku byť raritou) a na kapelu zostáva dosť málo času. Napriek tomu sa však snažíme dokončiť nový album. V podstate materiál je už hotový, každú chvíľu začíname s nahrávaním. Album bude obsahovať 8 skladieb a bude sa volať „Origin And Intention“. Ak všetko dobre pôjde, v priebehu roka by mal vyjsť znova pod hlavičkou Nice To Eat You Records.
Plánujete na rok 2012 nejaké turné, príp. bude možné vidieť Vás na festivaloch?
Fajo: V roku 2012 sa určite nejaké koncerty udejú, čo sa však konkrétnejších letných plánov týka, všetko je ešte len v štádiu príprav. Všetko sa asi bude odvíjať od vydania nového albumu. Keďže sa však snažíme ukázať aj širšiemu publiku, môžem prezradiť, že sa s najväčšou pravdepodobnosťou ukážeme na mestskom feste Yní Víkend. No a snáď toho bude viac!
Ďakujem za rozhovor a želám veľa úspechov!
My ďakujeme za podporu a prajeme hlavne veľa čitateľov!
Otázky kládla: Sjekellka
Publikoval: Redakcia GREGI.NET
