Všade tam, kde je ľudská spoločnosť, prejavuje sa i neskrotný Duch performancie.
Pod stromami v malých dedinkách, na moderných javiskách svetových metropol, v školských sálach, na ihriskách a v chrámoch, v slumoch, na námestiach, v komunitných centrách i suterénoch chudobných štvrtí – všade tam sa stretávajú ľudia, aby spolu zdieľali pominuteľné divadelné svety, ktoré vytvárame, aby sme prostredníctvom živého tela, dychu a hlasu vyjadrili svoju ľudskú zložitosť, rozmanitosť i zraniteľnosť.
Schádzame sa, aby sme plakali a spomínali, aby sme sa smiali a rozjímali, aby sme sa učili, utvrdzovali a predstavovali si. Aby sme žasli nad technickým pokrokom a zároveň zosobňovali bohov. Aby sme spoločne zatajili dych v údive nad našou schopnosťou vnímať krásu, súcit aj obludnosť. Prichádzame, aby sme si dodali silu a energiu. Aby sme oslavovali bohatstvo našich rôznych kultúr a aby sme preklenuli hranice, ktoré nás rozdeľujú.
Všade tam, kde je ľudská spoločnosť, prejavuje sa i neskrotný Duch performancie. Zrodený zo spoločenstva nosí masky a kostýmy našich rozmanitých tradícií. Využíva naše jazyky, rytmy a gestá a čistí miesto v našom strede.
A my, umelci pracujúci s týmto pradávnym duchom, cítime sa povinní viesť ho cez naše srdcia, naše myšlienky a naše telá, aby sme tak odhalili vlastnú podstatu v celej jej všednosti i žiarivej tajomnosti.
Avšak v dobe, keď milióny ľudí bojuje o prežitie, trpí v tyranských režimoch a bezohľadnom kapitalizme, uteká pred konfliktami a nedostatkom, v dobe, keď je naše súkromie napádané tajnými službami a naše slová cenzurujú všadeprítomné vlády, v dobe, keď sú pustošené lesy, hubené viaceré živočíšne druhy a oceány sú už otrávené – čo sa vlastne cítime povinní odhaliť?
Vo svete nerovných síl, v ktorom sa nás rôzne vládnuce zriadenia snažia presvedčiť, že jeden národ, jedna rasa, jedno pohlavie, jedna sexuálna orientácia, jedno náboženstvo, jedna ideológia, jedna kultúra je nadradená všetkým ostatným, môžeme ospravedlniť požiadavku, aby umenie bolo oddelené od sociálnej agendy?
Podriaďujeme sa my, umelci arén a javísk, prikrášleným požiadavkám trhu, alebo sa vieme chopiť moci, ktorú máme, aby sme vyčistili priestor v srdciach a mysliach spoločnosti, zhromaždili okolo seba ľudí, inšpirovali ich, očarili a informovali, a tak vytvorili svet plný nádeje a úprimnej spolupráce?
Zdroj: Divadelný ústav / Theatre Institute
