Svetoznámy perkusionista Zakir Hussain zakončil európske turné v Bratislave.

Premiérový koncert „národného pokladu Indie“, ako zvyknú 64-ročného Zakira Hussaina nazývať, nezostal bez povšimnutia ani na Slovensku. Po mesačnom európskom turné ho v stredu v Bratislave čakala vypredaná Veľká sála Slovenského rozhlasu. Diváci sa hudobníkovi a jeho doprovodnej kapele po vyše stominútovom koncerte, počas ktorého Zakir Hussain nezišiel z pódia, poďakovali prostredníctvom standing ovation.

Zakir Hussain, známy aj ako „tabla superstar“, absolvoval bratislavskú premiéru druhej časti festivalu World of the Drums v doprovode vlastného zvukára a piatich hudobníkov. Koncert začal s menším oneskorením krátkym entrée uzbeckého hráča na rámový bubon doyra Abbosa Kosimova a najmladšieho člena Hussainovej posádky, 26-ročného Deepaka Bhatta, hrajúceho na dhol. Perkusionistická komunikácia medzi týmito dvoma spoluhráčmi už v úvode výborne naladila publikum a spolu s až divadelným vizuálom predstavenia sľubovala, že sa bude na čo pozerať až do konca vystúpenia.

Hussain začal svoj vyše hodinový set v doprovode bombajského hudobníka a skladateľa Sabira Khana. Jeho hudobný nástroj sarangi, zvukovo pripomínajúci ľuďom viac známy sitár, sa ukázal ako vynikajúca voľba pre vytvorenie silnej indickej atmosféry. Pri sledovaní Khanovej zručnej hry, rýchlosti a precíznej tvorby tónu by len málokto predpokladal, že tento charizmatický mladík navštívil školu len trikrát v živote. „Potom som už ostal doma a u strýka sa venoval hre na sarangi,“ priblížil svoje hudobné začiatky Khan, ktorý s Hussainom hráva deväť rokov. Dlhoročnú spoluprácu bolo vidieť už v úvode, počas ktorého dokázal Khan presne vycítiť, kedy pridať, či ubrať na intenzite, aby tak ponechal priestor pre hlavného protagonistu.

Samotný Hussain nešetril svoje sily už v úvode a dokázal predviesť rôznorodé techniky hry na tabla v dychberúcej rýchlosti. Na veľmi malej ploche a za veľmi krátky čas ovládol prácu s dynamikou i jemné rytmické nuansy. Od ostrých, pre poslucháča snáď až „bolestivých“ úderov prechádzal k teplým, guľatým tónom v rozsahu niekoľkých stupníc. Docielenie požadovaného tónu ovládal natoľko presne, že pomocou neho dokázal vo vtipných momentoch vybudovať známe „západné“ melódie Ružového pantera a iných. Divákov tak na mieste vyviedol z omylu, že sú tabla limitujúcim, rýdzo rytmickým nástrojom.

Po úvodnom duete vystriedal Khana na pódiu Vijay Chavan, hráč na obojstranný bubon dholak, pôvodom z južnej Ázie. Ten po melodickom sarangi rozprúdil svojim rytmickým sólom a komunikáciou s Hussainom v sále energiu, ktorá ešte dramaticky vygradovala nečakaným príchodom Deepaka Bhatta. Ten si so svojim dholom vyšliapal cestu na pódium od zadných miest publika.

Úplne inou atmosférou oplývalo číslo Rakesha Chaurasiu, ktorý hrou na flautu bansuri vytvoril pocit priam spirituálneho zážitku. Rozpisovať sa o profesionálnosti tohto hráča by asi nemalo zmysel, Chaurasia však svojou hrou definoval level „krásneho umenia“. Zoskupenie na záver opakovane doplnil Abbos Kosimov s hrou na jednej až dvoch doyrách, spojených až s artistickým číslom, kedy dokázal na rámovom bubne hrať počas toho, ako ho točil na prste jednej ruky.

Záver patril všetkým hudobníkom. Tí dali priestor brilantnej zohratosti aj vtipným sólam, na ktoré vynikajúco reagovali návštevníci, aktívni počas celého koncertu. „Mali sme naozaj príjemné obecenstvo, decentné a muzikálne,“ zhodnotil Slovákov po vystúpení Sabir Khan. S úsmevom zároveň prejavil ľútosť, že mal zo Slovenska možnosť vidieť len hotel a koncertnú sálu. „Veríme, že nešlo o posledný kontakt so slovenským publikom. Bolo pre nás potešením pre neho hrať. Vidíme sa nabudúce,“ uzavrel Hussain.

Programový riaditeľ Rádia_FM, Maroš Hečko, zástupca partnera projektu, sa vyjadril nasledovne: „Koncertov, ako bol Z. Hussain a Majstri perkusií by mohlo byť v priestoroch Slovenského rozhlasu v budúcnosti viac. Plná sála a nadšenie ľudí nás presvedčili, že to má zmysel.“

Autorka: Júlia Šimková
Foto: Rudo Baranovič