Americkí hardcoreoví pionieri opäť v bratislavskom Randali (Utorok, 14 August , 20:00 hod. Randal Club). AGNOSTIC FRONT si toto leto prišli v rámci svojich európskych potuliek pozrieť aj Bratislavu.
Predkoncertnú „rozcvičku“ absolvovali rovno pred Randalom, kde sa usadili hneď pred vchodom a spokojne sa hostili na slovenskom pive. Nuž, hardcore je o pulze ulice a fans, takže žiadne hviezdne maniere tu nehrozia, ale skôr veľká ochota fotiť sa s fanúšikmi a prehodiť pár slov so svojimi “chlebodarcami“.
Po vstupe do Randalu už tradične vítal návštevníkov koncertu merch kapiel. Agnostici ho mali veľmi pestrý, kde ponúkali tričká, opasky a LP v rozumnej cene. Takže o HC výzdobu nebola núdza. Pódium v klube bolo už pripravené na večerný koncert.
Ako prví si pred legendou zahrali TAKE OFFENSE. Kalifornčania pred skromne zaplneným Randalom predviedli rýchly crossover v duchu starých D.R.I., M.O.D.,CRO-MAGS alebo CRUMSUCKERS. S dobre čitateľným zvukom zahrali slušný koncert. Spevák Anthony Herrera svojimi pohybmi a šiltovkovou vizážou nápadne pripomínal Freddyho Criciena z Madball, ešte za jeho ultramladých čias, jemne strihnutého so Scottom Vogelom z Terror-u. Thrashcore obohatený sólami, kde kapela predstavila svoju novinku EP – Under the Same Shadow pulzoval necelú polhodinu a TAKE OFFENSE sa porúčali.
Druhí páni na krst randalským ohňom, alebo skôr teplom, prichádzajú „mongoloidi“ z New Jersey, THE MONGOLOIDS. Kapela hlásiaca sa k straight edge hnutiu zahrala zaujímavý „groove hardcore“. Hutný dvojgitarový sound a energický spevák. Kapela rovnako ako TAKE OFFENSE vznikla v roku 2005, takže obe sú predstaviteľmi novej vlny amerického hardcore. Udomácnený spevák v tričku Bratislava – Slovakia, trochu premotivovanými gestami burcoval klub k už tradičným circle-pitom, moshom a iným sprievodným pohybovým kreáciám. Odozva v pozvoľna zapĺňajúcom sa Randale bola primeraná veľkosti kapely a pár jedincov sa nechalo strhnúť do moshpitu.
Žiadne prestavovanie pódia a aparátu, žiadna plachta s logom kapely, len svetlá, nástroje, fans a kapela, ktorá už 30 rokov hrá newyorský hardcore. Po krátkom intre prichádzajú „robotníci“ z New Yorku, AGNOSTIC FRONT. Hneď po pár akordoch sa stáva pánom pódia územčistý chlapík menom Vinnie Stigma, ktorý to spolu s Rogerom Miretom ťahajá bezmála už 30 rokov. Už tradične mával so svojou gitarou ako s vlajkou, ktorú zdobil nápis STIGMA. Bolo až fascinujúce pozorovať tohto mužíčka, ako si užíva koncert, jeho atmosféru a nadšených ľudí pred ním. No, niekedy od samej radosti zabúdal aj hrať a bolo až komické sledovať ho, ako sa šťastný vracia ku hre na gitaru a tam prepadá panike „čo vlastne má hrať“. O koncertoch Agnostic-u už bolo popísané mnoho, tak sa poďme pozrieť na jednotlivých členov „zblízka“, ako pôsobia na pódiu. O Stigmovi sme sa už zmienili, ďalší na rade je Roger Miret. Veľký frontman, ktorý si za tie roky vie obhájiť „svoju pravdu v textoch“ a nebojí sa podeliť o mikrofón s fanúšikmi, ktorí ochotne „šíria Miretove textové posolstvo“. Šatka, tielko, kraťasy a potetované telo, toť prototyp HC frontmana. Miret spolu so Stigmom už dávno pochopili, že ak chcú držať krok so súčasnými HC/metalovými kapelami, musia sa obklopiť životaschopnými muzikantmi, ktorí dokonale „zahrajú“ ich hudobné predstavy. Jedným z nich je určite basák Mike Gallo. Spoľahlivý týpek s vizážou „hlavného ostreľovača“ z Krstného Otca. Vysmiaty, pozitívny muzikant, ktorý ma hardcore v tele a srdci. Gitarista Joseph James to má naozaj ťažké, keďže musí „kryť chrbát“ sebe, ale hlavne „nevyspytateľnému šoumenovi“ Stigmovi. Zvláda to naozaj s prehľadom a „Agnostici“ majú aj vďaka nemu hutný a čitateľný gitarový sound. Posledný je bubeník Pokey Mo, ktorý s ázijskou vizážou dáva kapele správny „úder“.
AGNOSTIC FRONT v ten večer predviedli zaplnenému klubu prierez kompletnou tvorbou. Hrali sa: Eliminator, My Life, My Way, For My Family, Friend Or Foe, United Blood, Peace, Crucified, Gotta Go, Riot Riot Upstart, A Mi Manera…Výborný koncert so skvelým publikom nemohol skončiť nijak, ako trojicou prídavkov. Prvý prídavok patril Stigmovi a jeho Pauly The Dog, ďalšia vec bola cover verzia legendárnych RAMONES –Blitzkrieg Bop a na záver zaznela nesmrteľná Victim In Pain.
Napísal: Filip Glocko
Foto: Jana
