Čo sa stane, ak život súčasných Slovákov budú hodnotiť postavy z dávnej minulosti? Žijú ľudia skutočne tak slávne, ako to kedysi predpovedal uhorskému ľudu palatín Juraj Thurzo? A aká bláznivá myšlienka mu skrsla v hlave?
Odpovede na tieto otázky je možné dozvedieť sa v sobotu 21. mája 2016 počas medzinárodného podujatia Noci múzeí a galérií v kaštieli Veľký Biel, do ktorého sa najväčší barokový kaštieľ Slovenska zapája po prvýkrát, a to s podtitulom Thurzov bláznivý nápad.
Všetci občas mávame netradičné nápady a jeden z nich sa zrodil v hlave Juraja Thurza, uhorského palatína na nebeskom dôchodku. Aby ho mohol zrealizovať, bude musieť cez oceán času preplávať z druhého sveta do našej prítomnosti. Pretože to nie je ľahká úloha, zobral si so sebou na pomoc postavy zo slovenskej, ale i svetovej minulosti. A to nielen skutočné, ale i bájne. Rakúsky arcivojvoda František Jozef I., rímskonemecký cisár Rudolf II., Alžbeta Báthoryová, Mária Antoinetta, Madame de Pompadour a mnoho iných ďalších osobností prinesú počas tzv. prieskumnej misie súčasného života na zemi kus histórie a nový pohľad na súčasný život Slovákov. Bude sa to, čo uvidia a zažijú, návštevníkom z dávnych dôb páčiť? Vymenili by svoj odpočinok za bránou storočí s terajším svetom alebo sa budú rýchlo ponáhľať tam, odkiaľ prišli?
Toto všetko, ale aj oveľa viac, prezradí premiéra divadelného predstavenia Thurzov bláznivý nápad, ktoré sa bude odohrávať v tzv. Trinástej komnate kaštieľa Veľký Biel. Expedícia z dôb dávno minulých do súčasnosti sa uskutoční v sobotu 21. mája 2016 o 19.00, 20.00 a 21.00 hod., a to v podaní členov Divadelnej skupiny teatro ORLUS.
Výťažok zo vstupného bude venovaný na záchranu kaštieľa Veľký Biel.
História kaštieľa Veľký Biel
História kaštieľa Veľký Biel sa začala písať v roku 1719, keď bola započatá jeho výstavba ako jedného z najväčších barokových kaštieľov na území dnešného Slovenska. Jeho majiteľom bol gŕof Žigmund Csáky, ale spravoval ho jeho brat arcibiskup Imrich. Celá stavba kaštieľa bola orientovaná na kalendárne prvky a počty. Tento štvorkrídlový pamiatkový objekt s pôvodne anglickým parkom mal toľko okien, koľko bolo dní v roku, miestností, koľko týždňov má jeden rok a mal sedem brán ako počet dní v týždni. Kaštieľ bol obývateľný už v roku 1724 a úplne dokončený bol v roku 1732. Do polovice 18. storočia slúžil ako miesto výučby etikety, filozofie a humanitných vied mladých chlapcov – pážat z okolitých grófskych rodín, neskôr ako sídlo grófa Sifkovitsa a následne grófa Dadányiho. Zlomovým obdobím pre toto šľachtické sídlo bola druhá svetová vojna, keď kaštieľ vo Veľkom Bieli bol značne poškodený rozkradnutím krovu a preborením strechy, avšak v roku 1953 sa začala jeho obnova.
Počas novodobej histórie prešiel rukami mnohých vlastníkov, bol dokonca využívaný ako domov dôchodcov a neskôr ako ústav pre mentálne postihnuté ženy. Od roku 2006 bol kaštieľ tvz. Šípkovou Ruženkou, zarastený burinou a krovím. Po niekoľkoročnom spánku prerušovanom len vandalmi a zlodejmi, sa barokový kaštieľ grófa kardinála Imricha Csákyho prebúdza do nového života. Spustnutý, chátrajúci, zanedbaný, a predsa malebný a ohromujúco veľkolepý, opäť po viac ako polstoročí víta milovníkov barokovej architektúry a histórie. Od mája 2012 sa začal preberať k životu a celkom k novému poslaniu…
www.kastielvelkybiel.sk
www.facebook.com/KastielVelkyBiel?fref=ts
Zdroj: Michal Lukáč
