Úspešná divadelná inscenácia NA KOHO TO SLOVO PADNE sa hrá už neuveriteľných 20 rokov, jubileum oslávi tam, kde sa jej cesta začala – na VŠMU!

Úspešná inscenácia NA KOHO TO SLOVO PADNE sa hrá už neuveriteľných 20 rokov. Divadelníci si jubileum pripomenú na mieste, kde mala v roku 1998 svoju premiéru 30. januára 2018 o 19.00 hod. v Burkovni na Vysokej škole múzických umení (VŠMU), bude to v poradí 367. repríza. Tretí ročník štúdia herectva ňou vtedy absolvovali: Róbert Jakab, Juraj Kemka, Vladimír Kobielsky, Lukáš Latinák, Marián Miezga. Text maďarského dramatika Gábora Görgeya režíroval Peter Mankovecký. Inscenácia sa stala súčasťou repertoáru Divadla Astorka Korzo ´90.

“Manky (pedagóg na hereckej tvorbe Peter Mankovecký) si s nami v prvom ročníku potykal. A potom to aj neraz oľutoval. Bavilo nás to skúšanie, smiešne to bolo, dobre si na to pamätám. Každý sa akoby obsadil do svoje postavy sám. Manky nám povedal, že si môžeme vybrať, kto chce čo hrať. Ja som chcel hrať najprv Urodzeného. Manky na mňa pozeral, že prečo? Však nebudem hrať sedliaka (postava Martina), však ten mi ide. A Manky sa ma pýta, a to kto vie okrem teba, že ti ide? A tak hrám sedliaka,“ spomína si na vznik dnes už legendárnej inscenácie Lukáš Latinák.

Hra je groteskným príbehom piatich indivíduí uzavretých v jednej miestnosti, v spoločnosti jedného revolvera. Ten má v rukách vždy niekto iný. Kto má revolver, ten má moc. Päť mužov – päť charakterov. Text priniesol z martinského divadla Juraj Kemka, hra sa tam hrávala pod názvom Ide Pešek okolo. Inscenáciu naštudoval a hudbu do nej vybral vtedy doktorand na VŠMU Peter Mankovecký, v máji to bude päť rokov, čo navždy odišiel. Hru preložil Peter Kováč, dramaturgoval Peter Pavlac, autorkou kostýmov a scény je Tatiana Šulíková. Silný herecký ročník pedagogicky viedli Emília Vášáryová a Martin Huba. Premiéra bola presne 31. januára 1998. Herci touto inscenáciou vtedy založili tradíciu hrávania školských predstavení pod názvom Štúdio Kaplnka.

Po absolvovaní školy sa už vtedy u divákov žiadaná inscenácia hrala v Čiernom Havranovi v centre Bratislavy, potom ju uvádzali v rámci produkcie Vojenského umeleckého súboru, kde všetci herci vďaka vtedajšiemu dekanovi Jurajovi Slezáčkovi spolu nastúpili. Neskôr sa stala inscenácia súčasťou repertoáru Divadla Astorka Korzo ´90, kde sa s veľkým úspechom hráva dodnes. Okrem divákov v Bratislave ju mohli vidieť diváci takmer po celom Slovensku aj v Česku. Hosťovali s ňou aj v zahraničí, v Austrálii, Kanade, USA, Maďarsku, Bielorusku a vo Francúzsku.

Dve predstavenia videl aj autor Gábor Görgey. „Videl to v Budapešti na Dňoch maďarskej drámy, kde sme hrali predstavenie po slovensky, vo Vígszínház. V 400-miestnom hľadisku sedeli prevažne Slováci a Česi. Autor bol veľmi nadšený a potešený. Povedal nám vtedy, že ako autor je veľmi spokojný, že jeho hra je preložená do toľkých jazykov a hrá sa v toľkých divadlách, ale ako občana ho znepokojuje, že tá téma je stále aktuálna,” povedal Lukáš Latinák s tým, že šlo o príjemné stretnutie. Uznávaný maďarský autor prijal pozvanie navštíviť aj 300. reprízu v Bratislave

Už na škole získala výnimočná inscenácia Na koho to slovo padne ocenenia aj na festivaloch, napr. ZLOMVAZ Praha v roku 1998 či Cenu Objav sezóny 1997/98 – Dosky´98.

Zdroj: bARSdobrýchýr
Foto: Jozef Uhliarik