V Bratislave budú po prvý raz vystavené diela Vinicia Bertiho – maliara, ktorý miloval život.

Na Slovensku sa po prvý raz uskutoční výstava Vinicia Bertiho (1921 – 1991), vizuálneho umelca, ktorý miloval život. Je jedným z hlavných talianskych predstaviteľov abstraktného umenia, bol pri založení prvého povojnového avantgardného umeleckého hnutia vo Florencii – Klasického abstrakcionizmu.

Výstava, ktorá nesie jeho meno, bude sprístupnená od 30. júna do 13. septembra 2020 v Galérii mesta Bratislavy (GMB), v Pálffyho paláci; kurátorom je Simone Frittelli. Výstava je súčasťou 13. ročníka festivalu Dolce Vitaj, organizuje ho Taliansky kultúrny inštitút v spolupráci s GMB.

„Narodil som sa v roku 1921 vo Florencii, patrím ku generácii, ktorá vstúpila na umeleckú scénu počas druhej svetovej vojny a tvárou tvár tragédii, ľudskej vášni a bezprostrednému utrpeniu rýchlo dospela, aby z tejto skúsenosti vyšla na jednej strane popálená, ale na strane druhej, pre mňa zaujímavejšej, slobodná, hrdá a odmietavá.“ Týmito slovami sa Vinicio Berti predstavil pri príležitosti svojej samostatnej výstavy vo florentskej galérii Strozzina, ktorá sa uskutočnila v marci 1957.

Na bratislavskej výstave budú vystavené diela z obdobia od začiatku 70. rokov až do druhej polovice 80. rokov. Práve v nich sa umelec očividne snaží vyjadriť filozofiu inovatívneho hľadania, ktorá sa zrodila po neblahých zážitkoch z druhej svetovej vojny a má počiatky v skupine Klasického abstraktizmu.

Začiatky Bertiho umeleckej tvorby spadajú do 40-tych rokov minulého storočia. Prvé diela mali realisticko-expresionistický rukopis. Snažil sa v nich zachytiť svet obyčajných ľudí a dramatickú realitu vojny. Berti sa vo svojej tvorbe kategoricky odklonil od maliarskej tradície živej predovšetkým v strednom Taliansku. Bol tiež predstaviteľom hnutia “Arte d’Oggi”, v ktorom sa niekoľko rokov združovala medzinárodná komunita novátorských umelcov.

Po krátkom období kubizmu a futurizmu sa od roku 1947 venoval abstraktnej maľbe. Jeho umelecká cesta pokračovala smerom k historickej avantgarde (reprezentovanej predovšetkým Mondrianom, Malevicom, či Magnellim), aby sa zaradil medzi umelcov, ktorí obnovovali európsku umeleckú kultúru.

Práve v roku 1947 založil Berti spolu s Brunom Brunettim, Alvarom Monninim, Gualtierom Nativim a neskôr aj Mariom Nutim prvé povojnové avantgardné umelecké hnutie vo Florencii. Klasický abstrakcionizmus (Astrattismo classico) vznikol z potreby oslobodiť sa od neodbytnosti čoraz ťažkopádnejšieho a nepoužiteľnejšieho obsahu. „Naše diskusie o umení sa točili najmä okolo pojmu ,klasickýʻ, jeho výkladu a podrobných analýz. Pre nás to bolo v podstate ako hľadať základné matice na vytvorenie novej abecedy a nového jazyka… Medzi ďalšími zásadnými otázkami, ktoré nás zamestnávali, bolo vylúčenie rétorického obsahu akéhokoľvek druhu, pretože sme ho považovali za kultúrne negatívny.“

Nový výtvarný jazyk, ktorý sa títo mladí umelci snažili nájsť, bol v skutočnosti nástrojom, pomocou ktorého chceli talianske umenie vyviesť z izolácie, do ktorej ho uvrhla politika štátu a nepravdivé informácie, a naladiť sa na rovnakú vlnu s aktuálnymi trendmi európskeho umenia. 

Počas rokov 1951-1956 vytvoril sériu diel nazvaných Expanzia klasického abstraktizmu.  Neskôr, v šesťdesiatych rokoch, sa venoval prevažne grafike, bližšej nekonformnému umeniu. V roku 1963 mu vo Florencii udelili cenu Il Fiorino. Vo svojej maliarskej tvorbe pokračoval s rovnakým zanietením a kvalitou aj počas sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. Zaujímavé sú aj jeho početné aktivity ilustrátora a autora komiksov, ktoré vykonával popri maľbe. Z jeho kreativity sa zrodili kreslené príbehy „Pinocchio“ a „Gian Burrasca“ a ďalšie postavy, ktoré sa stali hrdinami mnohých komiksov.

Berti vo svojich dielach strategicky predvída obavy a záujmy, ktoré boli v tom čase občianskej spoločnosti a umeleckým kruhom ešte pomerne vzdialené: ekológia, ochrana životného prostredia, starostlivosť o prírodné objekty ako nevyhnutný doplnok ľudstva, nevyhnutný prvok života.

Cyklus nazvaný Guardare in alto (Hľadieť nahor) je dlhý duchovný testament, ktorému sa umelec rozhodol zveriť posledný odkaz súčasníkom a eventuálne i budúcim generáciám. Netreba asi pripomínať, že ide o odkaz čisto pozitívny, humanitárny a pokrokový. V týchto maľbách, ktoré z hľadiska kompozície nadväzujú na Grandi costruzioni per l’avvenire (Úžasné stavby pre budúcnosť), je štrukturálnym prvkom závratne sa zvyšujúce napätie, takmer až vír, ktoré podporuje vertikalitu impozantných stavieb. Pre Bertiho bol vždy základný a nevyhnutný rozmer budovania: je to túžba samotnej spoločnosti, samotného človeka, čo mení svet a životné prostredie k lepšiemu. Bez budovania neexistuje žiadna spoločnosť, bez spoločnosti nie je žiadna perspektíva a bez perspektívy neexistuje žiadny život. Oba cykly sú súčasťou výstavy, diela zapožičala galéria Fritelli Arte Contemporanea vo Florencii.

Výtvarník vystavoval vo viacerých prestížnych sídlach, ako sú Palazzo Strozzi (1946, 1955, 1987) a Palazzo Vecchio (1981) vo Florencii, Palazzo della Permanente v Miláne (2003), na kolektívnej výstave The Parker Exhibition of the Contemporary Italian Painting v New Yorku (1959) a na XI Quadriennale v Ríme (1986).

Berti bol priateľom a spolupútnikom umelcov ako Piero Dorazio, Emilio Vedova, Achille Perilli, Antonio Corpora e Atanasio Soldati. V jeho dielach cítiť veľkú lásku k životu. Zastával názor, ktorý bol jeho životným krédom, že skôr či neskôr sa celá spoločnosť premení k lepšiemu.

Festival sa koná pod záštitou primátora hlavného mesta SR Bratislavy Matúša Valla
Viac informácií ponúkajú webové stránky: dolcevitaj.eu / iicbratislava.esteri.it, www.gmb.sk

Zdroj: TS