Príjemný večer plný zážitkov skĺbený do troch v jednom – výstavy obrazov, koncertu košického klezmer bandu Salamon Kapelye a ochutnávky tradičných židovských špecialít. K tomu všetkému ešte hosť – dlhoročná členka činohry Štátneho divadla v Košiciach Ľuba Blaškovičová s prednesom príbehu z knihy amerického autora Shela Silversteina Strom, ktorý dáva. Toto všetko zažili hostia vernisáže Viktora Šefčíka v galerijnej kaviarni Fashion Point Café na Mlynskej ulici v Košiciach, festivale umenia maľby, umenia hudby a umenia jedla.
Inšpirujú ho krásy národného parku
Pre Viktora je to už piata výstava v tomto priestore v priebehu necelých troch rokov. Tentoraz na olejoch menších aj väčších formátov predstavuje svoju letnú tvorbu, ktorá vznikala v ateliéri v maďarskom Füzérradvány, kam presídlil z rodných Košíc. „Je to môj pohľad na prírodu. Oslovila ma tu krásna krajina, veľmi pekný, obrovský kultivovaný park, chránené lesy, ktoré sa nedevastujú tak ako u nás. Teraz maľujem strom, ktorý bol zasadený ešte v roku 1720. V lete som maľoval väčšinou kvety – slnečnice, poľné a záhradné kvety, kukuricu… ale v úplne inom ponímaní ako som robil doteraz. Na prvý pohľad pôsobia abstraktne, ale sú to realistické maľby,“ hovorí Viktor Šefčík, ktorý je majiteľke kaviarne Mary Gildein vďačný za takúto galerijnú činnosť. „Mary Gildein supluje štátne galérie, ktoré u nás nechodia po ateliéroch robiť výbery obrazov na výstavy, čo je v zahraničí samozrejmé. Spravila množstvo pekných výstav, má ucelený koncept, robí dobrý výber diel aj autorov. Má vkus a nos na ľudí, ktorých vystavuje. Grafickú úpravu jej na každú výstavu robí Yoko Amrich, takže kvalitné sú nielen výstavy, ale aj plagáty k nim,“ vysvetľuje výtvarník.
Salamon Kapelye hrali klezmer, tango aj tvorbu Košičana
S približne pätnástimi skladbami vystúpil vo Fashion Point Café Salamon Kapelye. Hudobníci majú v repertoári tradičné klezmerské skladby – muziku Židov východnej Európy. „Klezmer štýl vznikol niekedy od 17. – 18. storočia a ovplyvnila ho ruská, poľská aj rumunská hudba. V prvom rade sú to piesne, ktoré sa hrali na svadbách a zábavách. V tridsiatych rokoch minulého storočia bola táto hudba niečo také, čomu sa dnes hovorí world music,“ vraví kapelník Pavol Šalamon. Na piatkovej vernisáži skupina nehrala výhradne klezmer repertoár zložený z tradičných židovských klezmerskych pesničiek, ale aj skladby argentínskeho skladateľa Astora Piazzollu, ktorý písal hlavne tangá a tiež veci košického autora Adriána Harvana. „Je to vynikajúci muzikant a skladby napísal presne na naše zloženie kapely, ktoré nie je typické pre tento žáner. V klezmeri sú totiž základnými nástrojmi harmonika, basa, husle a klarinet. Ten je pre klezmer so svojim charakteristickým drzým zvukom najtypickejší. My sme iní, používame aj violončelo. Hráme v zložení – violončelista Ladislav Gurbaľ, bývalý dlhoročný člen orchestra Štátneho divadla v Košiciach, na akordeón hrá absolvent VŠMU v Bratislave Ján Grocký, na klarinet prvý klarinetista Štátnej filharmónie Košice Martin Švec a na husle jeho kolega z filharmónie Peter Boroš. Ja jediný nie som profesionálny muzikant a preto si veľmi vážim, že môžem hrať s takými skvelými hudobníkmi,“ hovorí Pavol Šalamon.
Vedieť variť dobrú židovskú kuchyňu je umenie
Židovská kuchyňa je sofistikovaná a pre mnohých možno aj trocha neznáma. Preto bol o jesenné pochúťky z husaciny na vernisáži veľký záujem. Na ochutnávku bolo pripravených niekoľko špecialít. Ako predjedlo husacia pečeň zalievaná v studenej husacej masti, nasledoval plnený husací krk, husacia mäsová roláda, hovädzí jazyk, husaco – hovädzí šolet s troma druhmi fazule, kapustová štrúdľa a jablkový koláč. O toto všetko sa postaral Michal Šenitko, tajomník Košického klubu kuchárov a cukrárov a člen Výkonného výboru Slovenského zväzu kuchárov a cukrárov. „Pri varení židovskej kuchyne treba trpezlivosť a zachovať technologický postup. Kuchár si musí uvedomiť, že židovská kuchyňa je na niektoré postupy citlivá a pokiaľ ich chce dodržať, potrebuje trocha trpezlivosti a venovať sa tomu tak, aby výsledný efekt bol taký ako dnes. Táto kuchyňa je citlivá aj na to, že sa zásadne nesmú spájať mliečne výrobky s mäsom. To znamená, že nemôžem robiť napríklad plnku tak, že si žemľu zalejem mliekom, alebo smotanou, ale tieto ingrendiencie musím vynechať a zvoliť taký postup, aby sa nespojilo mäso s mliekom,“ objasňuje Michal Šenitko, pre ktorého je varenie celoživotným koníčkom. Napriek svojmu kuchárskemu umeniu nie je vyučený kuchár, ale strojný inžinier. „Ja som si výučný list spravil až po vysokej škole, aby som mohol zodpovedne odpovedať na otázky zákazníkov – a ty si kuchár? Tak už môžem povedať že áno,“ smeje sa Michal Šenitko, ktorý kedysi začínal ako asistent na vysokej škole.
Výstava Viktora Šefčíka potrvá do 12. decembra 2018.
Zdroj: Natália Novotná
Foto: Ronald Záhumenský
