Vychádza ROCK LINE 1970-1974! Kronika čs. beatu na ceste k rocku a ďalej2 CD, 16 kapiel, 36 skladieb, 150 minút muziky v remasteringovom zvukovom šate.

Rock Line 1970-1974 – už štvrté pokračovanie úspešnej rady kompilácií Supraphonu, mapujúce vývoj československého big beatu, beatu a rocku na prelome 60tych a 70tych rokov minulého storočia. Po Beat Line 1967-1969 (2016), Big Beat Line 1965-1968 (2017) a Beat (Al)Boom 1968-1970 (2018) sa presunieme tentokrát do prvej polovice 70tych rokov, hlavne k poslednému beatovému festivalu v roku 1971. 

Celkom 36 skladieb šestnástich československých kapiel od Flamenga, Collegium Musicum, Blue Effect cez Progress Organization, Jazz Q až napríklad po Bluesmen či Prúdy tak ukazuje cestu od melodického big beatu k razantnému elektronickému rocku či rhythm and blues a ďalej. Pozrite si video teaser: http://y2u.be/8_fr1ItshJ4

Tak ako predošlé kompilácie, i Rock Line je hudobným zrkadlom doby. Doby už, však zďaleka nie tak „ružovej“, ako bol koniec šesťdesiatych rokov. Nástup normalizácie sa okrem iného niesol v znamení uťahovania šróbov stranou a vládou. Mnoho muzikantov emigrovalo, iní sa ukryli do barových kapiel, ďalší sa pokúsili o sólovú popovú kariéru alebo sa pridali do sprievodných súborov tých,  ktorým sa to podarilo. Stále boli aj takí, ktorí verne zotrvali pri beatovej muzike, ktorá sa postupne transformovala vo formálne komplikovanejší a inštrumentálne náročnejší rock, občas prepojený s prvkami vážnej, jazzovej alebo ľudovej hudby. Teda aspekty tvoriace rock najnovšie progresívnym, pre náročnejších poslucháčov.

I cez všetky prekážky, ako boli vnútené premeny názvov kapiel a textov piesní do češtiny, skrátenie účesov či menej avantgardné oblečenie, stále pretrvávali vzácne ostrovčeky tolerancie, prispievajúce k v celku dôstojnej existencii. Napomohol tomu i fakt, že v edičných plánoch Supraphonu a Pantonu zostali z uvoľnených rokov 1968 až 1969 niektoré dramaturgicky vopred dohodnuté tituly. Samozrejme, že nie všetko sa skutočne podarilo zrealizovať, ale minimálne niekoľko nahrávok s nepochybne historickou super hodnotou bolo presadených vďaka ľuďom ako bol napríklad producent Hynek Žalčík.

Rock Line reflektuje najmä kapely hrajúce na 3. a poslednom československom beatovom festivale, ktorý sa uskutočnil v dňoch 24. až 26. apríla 1971 v pražskej Lucerne. Aj keď bol oproti predchádzajúcim ročníkom organizačne zjavne zviazaný režimom, i tak sa behom neho udialo mnoho hudobne energického a hlučného. Z vystupujúcich na tomto dvojalbume Supraphon neponúka len skladby karvinského Strakatého másla a bratislavských Ex-We Five, bohužiaľ neexistujúce alebo nedostupné.

Popri tradičných najväčších centier v podobne pražského a bratislavského rockového diania tu oprávnene nájdete rôzne početné zastúpenie z Brna, Ostravy, Olomouca či Nových Zámkov. Tam všade stále ešte veľmi mladí speváci a inštrumentalisti dokazovali, ako obrovský a kedykoľvek kvalitou medzinárodne porovnateľný pokrok urobili. V niektorých prípadoch sa práve v tomto období vydané single či albumy dokonca stali jednými z absolútnych vrcholov domácej rockovej scény. Ich perspektíva, však v ostatku siedmej dekády nebola príliš optimistická. Často tak išlo o kapelné labutie piesne, dnes s nádychom kultovosti napr. Kuře v hodinkách, Město ER, Barnodaj, Provisorium a iné.

Nech už bola budúcnosť akákoľvek, na Rock Line sa objektívne zrkadlí stav českej rockovej muziky začiatku 70tych rokov. Stav, ktorý pri pozornom vypočutí šestnástich piesní, ukazuje, že tunajšia rocková scéna sa mohla smelo porovnávať s tou svetovou.

To, že nádejné očakávania a prísľuby často už, bohužiaľ neboli naplnené, je iný príbeh…

Zdroj: TS